Šotiska

56.2-4.2

Šotiska (prjedy tež Skotska)[1] je autonomny kraj Zjednoćeneho kralestwa, kotryž so w sewjernej połojcy kupy Wulkeje Britaniskeje a na dohromady 790 wokolnych kupach wupřestrěwa. Najsewjerniše z nich su Shetlandske kupy. Šotiska ma něhdźe pjeć milionow wobydlerjow. Jeje chorhoj je ćmowomódra z běłym křižom a narodny symbol je wóst.

Šotiska
zakładne daty:
swójske mjenoScotland (jendź.) / Alba
stolicaEdinburgh
přestrjeń78.772 km²
wobydlerstwo5.347.600 (2014)
hustosć67,9 wob./km²
forma knježerstwakonstitucionelna monarchija
hłowa statakral Charles III.
šef knježerstwaprěnja ministerka
Nicola Sturgeon
měnaPfund Sterling
hamtska rěčjendźelšćina, šotiska gelšćina, šotišćina
hymnaThe Flower of Scotland (njeoficialna)‬
časowe pasmoUTC
Top Level Domain.uk
telefon+44
Połoženje Šotiskeje w Europje
KartaAwstriskaBelgiskaBołharskaCypernskaČěskaNěmskaDanskaDanskaEstiskaŠpaniskaFinskaFrancoskaFrancoskaZjednoćene kralestwoZjednoćene kralestwoGrjekskaGrjekskaMadźarskaIrskaItalskaItalskaItalskaLitawskaLuxemburgskaLetiskaNižozemskaPólskaPortugalskaRumunskaŠwedskaSłowjenskaSłowakskaIslandskaČorna HoraSewjerna MakedonskaChorwatskaTurkowskaTurkowskaMaltaSerbiskaGrönlandskaFerejeNorwegskaNorwegskaIsle of ManGuernseyJerseyAndorraMonakoŠwicarskaLiechtensteinVatikanske městoSan MarinoAlbanskaKosowoBosniska a HercegowinaMoldawskaBěłoruskaRuskaUkrainaAwtonomna republika KrimKazachstanAbchaziskaJužna OsetiskaGeorgiskaAzerbajdźanAzerbajdźanArmenskaIranLibanonSyriskaIsraelJordaniskaSawdi-ArabskaIrakRuskaTuneziskaAlgeriskaMarokko
Karta
Wobdźěłać
p  d  w

Šotiska stolica je Edinburgh blisko wuchodneho pobrjoha, hdźež so wot lěta 2000 zaso jednokomorowy šotiski parlament schadźuje. Najwjetše město Šotiskeje wšak je Glasgow na zapadźe. Nimo jendźelšćiny stej tež gelšćina a šotišćina hamtskej rěči. Gelšćinu rěči něhdźe 1 % Šotow, předewšěm na sewjerozapadźe Šotiskeje, w Šotiskej wysočinje a na Hebridach. 1,5 milionow Šotow rěči tež Lowland-šotišćinu, kotraž ma so za narěč jendźelšćiny.

Žórła

Wotkaz

 Commons: Šotiska – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije