2021
rok
Rok 2021 (MMXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
| Roky: 2016 2017 2018 2019 2020 – 2021 – 2022 2023 2024 2025 2026 | |
| Desaťročia: 10. roky – 20. roky 21. storočia – 30. roky | |
| Storočia: 20. storočie – 21. storočie – 22. storočie | |
Slovensko: Rok 2021 v oblastiach: Zoznam vodcov: | |
Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok mieru a dôvery, Medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj, Medzinárodný rok ovocia a zeleniny a Medzinárodný rok eliminácie detskej práce.[1]
Udalosti
- 1. január
- Portugalsko sa ujalo predsedníctva EÚ
- európskymi hlavnými mestami kultúry roku 2021 sa stali rumunské mesto Temešvár, grécke Elefsina a srbský Nový Sad[2]
- 4. január – britský súd zamietol žiadosť USA o vydanie spoluzakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. USA sa proti rozsudku odvolali.[3]
- 5. január – po skončení samitu Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom a Ománskom zálive obnovili Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Bahrajn a Egypt diplomatické styky s Katarom[4]
- 6. január – spoločné zasadania komôr Kongresu USA bolo prerušené kvôli prieniku priaznivcom Donalda Trumpa do rokovacej sály, útok na budovu Kapitolu si vyžiadal päť ľudských životov[5]
- 9. január – neďaleko Jakarty sa do Jávskeho mora zrútil Boeing 737 indonézskych aerolínií, na palube bolo 62 ľudí[6]
- 10. január
- v kyrgizských prezidentských voľbách zvíťazil doterajší premiér Kirgizska Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády.[7]
- severokórejsky vodca Kim Čong-un bol na zjazde Kórejskej strany práce (KSP) zvolený generálnym tajomníkom strany[8]
- 11. január – vyšiel apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, došlo tak k pozmenieniu kán. 230 §1 CIC[9]
- 12. január – Marian Kočner a Pavol Rusko boli potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu právoplatne odsúdení na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek TV Markíza.[10]
- 13. január
- Snemovňa reprezentantov odhlasovala 222 hlasmi podanie v poradí druhej ústavnej žaloby na prezidenta USA Donalda Trumpa. Stalo sa tak po jeho telefonáte s tajomníkom štátu Georgia Bradom Raffenspergerom, v ktorom ho Trump žiadal, aby preňho našiel hlasy, a po vpáde demonštrantov podporujúcich Trumpa do budovy Kapitolu.[11][12]
- v Kalábrii sa začal proces s mafiou ’Ndrangheta s viac ako 350 obžalovanými. Ide tak o najväčší proces s mafiou od 80. rokov 20. storočia.[13]
- estónsky premiér Jüri Ratas oznámil rezignáciu pre korupčný škandál, v ktorom figuruje jeho strana Estónska strana stredu[14]
- 14. január
- strana Italia Viva politika Mattea Renziho opustila taliansku vládu premiéra Giuseppeho Conteho, vláda sa ocitla v kríze, vláda stratila väčšinu v senáte[15]
- juhokórejský najvyšší súd potvrdil 20-ročný trest väzenia pre bývalú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje[16]
- 15. január
- uplynulo 20 rokov od spustenia Wikipédie, slobodnej internetovej encyklopédie. Všetky jej jazykové mutácie viac než 55 miliónov článkov.
- Rusko odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi. Urobilo tak po tom, ako od zmluvy v roku 2020 odstúpilo USA. Dohoda sa zameriava na prieskumné lety zamerané na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít[17]
- holandská vláda premiéra Marka Rutteho pre škandál okolo prídavkov na deti podala demisiu[18]
- 16. január
- 18. január
- ruský súd vzal do väzby ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak po tom, čo sa po rehabilitácii po otrave novičokom vrátil z Nemecka do Ruska[21][22] Nasledujúce dni sa v Rusku uskutočnilo viacero väčších protestov, ktoré sprevádzalo masové zatýkanie[23]
- Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) odobrala Bielorusku právo spoluorganizovať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2021. Dôvodom sú súčasná politická a epidemiologická situácia v krajine vzhľadom na bezpečnosť účastníkov.[24]
- 19. január – ruská opozícia zverejnila na kanáli Youtube investigatívny filmový dokument Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki. Kremeľ údaje vo videu poprel.[25]
- 20. január – konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal 46. prezidentom Spojených štátov a Kamala Harrisová sa stala 47. viceprezidentom, prvou ženou na tomto poste.[26]
- 21. január – po protestoch verejnosti rezignoval mongolský premiér Uchnaagijn Chürelsüch. Stalo sa tak v súvislosti s pandémiou COVID-19 pre rozhorčenie verejnosti nad liečením rodičky a jej novonarodeného dieťaťa. V tejto súvislosti odstúpili aj vicepremiér zodpovedný za pandemické opatrenia, minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice.[27]
- 24. január – v Portugalsku sa konali prezidentské voľby. U v prvom kole ich vyhral úradujúci prezident Marcelo Rebelo de Sousa[28]
- 26. január
- počet potvrdených prípadov COVID-19 presiahol na celom svete 100 miliónov[29]
- taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil v súvislosti s politickou krízou v Taliansku z funkcie.[30]
- státisíce indických roľníkov protestovalo v Novom Dillí proti poľnohospodárskym reformám. Demonštranti prerazili policajné zátarasy a prenikli do historického komplexu Červenej pevnosti. Policajti protestujúcich rozháňali pomocou slziaceho plynu.[31]
- v Estónsku zložila prísahu nová vláda, premiérkou sa ako prvá žena v histórii krajiny stala Kaja Kallasová[32]
- 27. január – Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (tzv. START 3), stalo sa tak po urýchlených rokovaniach s Washingtonom v priebehu predošlého týždňa[33]
- 31. január – Nguyễn Phú Trọng bol po tretíkrát zvolený za generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu.[34]
- 1. február – v Mjanmarsku sa uskutočnil štátny prevrat. Armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom prevzala moc po tom, čo zadržala vrchných predstaviteľov štátu a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav.[35][36]
- 2. február – ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmieneného trestu.[37]
- 10. február – čínska sonda Tchien-wen-1 úspešne vstúpila obežnú dráhu Marsu.[38]
- 12. február – novým premiérom Talianska sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky.[39]
- 13. február – Senát USA v rámci procesu impeachmentu rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere 57 ku 43. Ku kladnému rozhodnutiu chýbalo 10 hlasov.[40]
- 14. február
- 15. február – bývalá nigérijská ministerka financií Ngozi Okonjová-Iwealová bola menovaná generálnou riaditeľkou Svetovej obchodnej organizácie.[44]
- 18. február – pristávací modul misie Mars 2020 s robotickým vozidlom Perseverance a dronom Ingenuity pristál na Marse v oblasti krátera Jezero.[45]
- 19. február – Spojené štáty sa opätovne pripojili k Parížskej dohode.[46]
- 21. február – v Líbyi sa uskutočnil neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Fathího Bašaghu[47]
- 22. február – v Konžskej demokratickej republike zabili talianskeho diplomata Lucu Attanasia. Zavraždený bol pri útoku na konvoj misie MONUSCO v národnom parku Virunga. Krajinu už desaťročia sužujú boje súperiacich ozbrojených skupín.[48]
- 23. február – v prezidentských voľbách v Nigeri zvíťazil bývalý minister vnútra Mohamed Bazoum.[49]
- 1. marec – bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený za korupciu a obchodovanie s vplyvom.[50]
- 5. marec – Litva odmietla vydať bieloruskú opozičnú političku Svetlanu Cichanovskú, ktorá sa po prezidentských voľbách a protestoch v Bielorusku dlhodobo zdržiava v exile.[51]
- 6. marec – uplynul jeden rok od prvého zaznamenaného prípadu nákazy ochorením COVID-19 na Slovensku.[52]
- 7. marec – v celokrajinskom švajčiarskom referende schválili voliči zákaz zahaľovania tvárí na verejnosti. Zákaz podporilo viac ako 52 % voličov.[53]
- 8. marec – pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku. Počas návštevy ako prvý rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. V Iraku sa stretol so šiítskym ajatolláhom Alím Sístáním a prezidentom Barhamom Sálihom. Ohlásil zároveň záujem navštíviť v septembri 2021 Slovensko.[54][55]
- 19. marec – v Katolíckej cirkvi sa začal Rok rodiny (lat. Amoris laetitia), ktorý potrvá do 26. júna 2022.[56]
- 21. marec – slovenská lyžiarka Petra Vlhová vyhrala Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021.[57]
- 22. marec – nosná raketa Sojuz-2.1a vyniesla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na obežnú dráhu 38 satelitov vrátane druhej slovenskej družice GRBAlpha.[58]
- 29. marec – po šiestich dňoch sa podarilo uvoľniť kontajnerovú loď Ever Given, ktorá blokovala priechod Suezským prieplavom.[59]
- 30. marec – premiér SR Igor Matovič podal po koaličnej kríze demisiu. Vo funkcii ho nahradí doterajší minister financií Eduard Heger.[60]
- 1. apríl – prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Eduarda Hegera.[61]
- 2. apríl – železničná nehoda pri meste Chua-lien na Taiwane si vyžiadala približne 50 obetí.[62]
- 7. apríl – dánske kráľovské letectvo prevzalo na základni Fort Worth prvú stíhačku piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II z plánovanej dodávky 27 strojov.[63]
- 9. apríl – po erupcii sopky Soufrière na karibskom ostrove Svätý Vincent bolo evakuovaných približne 16 000 ľudí.[64]
- 11. apríl – iránske jadrové zariadenie pri mesta Natanz ohlásilo problémy s elektrickou distribučnou sústavou. Irán obvinil Izrael z jadrového terorizmu, konkrétne kybernetického útoku, ktorý v zariadení spôsobil explóziu.[65]
- 16. apríl – Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím končí 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov, trvajúca od Kubánskej revolúcie.[66]
- 17. apríl – Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády, pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov v roku 2014.[67]
- 19. apríl – robotický vrtuľník NASA Ingenuity vykonal na Marse prvý let motorového lietadla mimo planétu Zem.[68]
- 23. apríl – SpaceX Crew-2, druhý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, odštartoval so 4-člennou posádkou z Kennedyho vesmírneho strediska k ISS.[69]
- 29. apríl – z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan Čína úspešne vypustila na nízku obežnú dráhu Zeme základný modul Tchien-che svojej kozmickej stanice Tchien-kung.[70]
- 30. apríl – pri davovej tlačenici počas osláv sviatku Lag ba-omer na izraelskej hore Meron zomrelo najmenej 44 ľudí.[71]
- 3. máj – v Mexiku sa pod súpravou metra na linke 12 zrútil most, zahynulo 25 ľudí a desiatky boli zranené.[72]
- 11. máj – pri útoku bývalého študenta na gymnázium v Kazani zomrelo deväť ľudí.[73]
- 18. – 22. máj – Eurovision Song Contest 2021 v holandskom Rotterdame
- 21. máj – začalo sa prímerie medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás. Prímerie ukončilo násilné boje, ktoré medzi stranami vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme.[74]
- 21. máj – 6. jún – 84. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v lotyšskej Rige[75]
- 22. máj
- erupcia sopky Nyiragongo v Konžskej demokratickej republike si vyžiadala 15 obetí, láva zničila stovky domov na predmestiach Gomy.[76]
- čínske vozidlo Zhurong sondy Tchien-wen-1 zišlo na povrch Marsu, čím sa Čína stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu.[77]
- 23. máj – bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča potom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým cestoval z Grécka do Litvy.[78]
- začiatok júna – v africkej Botswane bol objavený tretí najväčší známy diamant na svete[79]
- 1. jún – pápež František promulgoval apoštolskú konštitúciu Pascite gregem Dei (Paste Božie stádo), ktorou novelizoval Kódex kánonického práva. Novela priniesla zmeny v trestnom práve Latinskej katolíckej cirkvi.[80]
- 2. jún – v Izraeli sa konali prezidentské voľby, voľby vyhral Jicchak Herzog[81]
- 7. jún – kozmická sonda Juno vykonala prelet okolo Jupiterovho mesiaca Ganymede s priblížením na 1 038 km.[82]
- 9. jún – Salvádor sa stal prvou krajinou sveta, ktorá prijala Bitcoin ako zákonné platidlo, s účinnosťou od 7. septembra.[83]
- 10. jún – prstencové zatmenie Slnka pozorovateľné v Severnej Amerike, Európe a severnej Ázii
- 11. jún – 11. júl – majstrovstvá Európy vo futbale 2020
- 15. – 17. jún – v Bratislave sa uskutočnila konferencia GLOBSEC 2021 Bratislava Forum. Okrem mimovládnych účastníkov sa konferencie zúčastnili prezidenti troch krajín, premiéri troch krajín, 25 ministri a prostredníctvom videokonferencie aj pápež František.[84]
- 16. jún – americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimír Putin sa stretli na summite v Ženeve. Dohodli sa na návrate veľvyslancov do USA a Ruska.[85]
- 18. jún – v Iráne sa uskutočnili prezidentské voľby. Voľby vyhral Ebráhím Raísí. Účasť na voľbách bola rekordne nízka.[86]
- 21. jún
- poslanci švédskeho parlamentu vyslovili nedôveru menšinovej vláde švédskeho premiéra Stefana Löfvena, stalo sa tak prvýkrát v dejinách Švédska[87]
- v predčasných voľbách do arménskeho parlamentu drvivo zvíťazila strana Občianska dohoda (KP) premiéra Nikolu Pašinjana. Ako druhá skončila opozičná Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.[88]
- 23. jún
- ruská vojnová loď vypálila varovné výstrely, aby zabránila vstupu britského torpédoborca HMS Defender do územných vôd nárokovaných Ruskom neďaleko Krymu v Čiernom mori. Briti obvinenia odmietli s tvrdením, že sa plavili vo vodách Ukrajiny.[89]
- Ricardo Salles, brazílsky minister pre životné prostredie rezignoval po obvinení z účasti na nelegálnom obchode s drevom z Amazónie[90]
- maďarský prezident János Áder podpísal kontroverzný zákon proti pedofílii. Presadenie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa homosexuality vyvolali ostré diskusie, demonštrácie a medzinárodnú kritiku, najmä zo strán niektorých predstaviteľov a krajín Európskej únie.[91]
- 24. jún
- pápež František prijal odstúpenie košického eparchu Milana Chautura, novým eparchom Košickej eparchie sa stal arcibiskup Cyril Vasiľ[92]
- v okolí moravských miest Břeclav a Hodonín pri slovenských hraniciach sa prehnala extrémne silná búrka s tornádom, zranených bolo 150 ľudí.
- 1. júl – Slovinsko sa ujalo predsedníctva EÚ
- 2. júl – americké jednotky po dvadsaťročnom pobyte opustili leteckú základňu Bagram v Afganistane
- 7. júl
- haitský prezident Jovenel Moïse bol zavraždený vo svojej vile na predmestí hlavného mesta Port-au-Prince
- Ústavný súd SR rozhodol, že referendum o predčasných voľbách by nebolo v súlade s Ústavou.
- 11. júl
- Majstrovstvá Európy vo futbale 2020 vyhralo Taliansko, ktoré vo finálovom zápase zvíťazilo nad Anglickom 2:1 po pokutových kopoch
- raketoplán SpaceShipTwo spoločnosti Virgin Galactic absolvoval suborbitálny let k hranici kozmického priestoru so šiestimi ľuďmi, vrátane zakladateľa spoločnosti Richarda Bransona
- v Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby, zvíťazila stredopravá strana Akcia a solidarita prezidentky Maie Sanduovej.[93]
- predčasné voľby v Bulharsku vyhralo hnutie Občania za európsky rozvoj Bulharska expremiéra Bojka Borisova[94], takmer rovnaký počet hlasov získala strana Je taký národ (ITN) na čele s televíznym moderátorom a spevákom Slavim Trifonovom.[95]
- na Kube prepukli početné nepokoje proti komunistickej vláde, vysokým cenám a nedostatku potravín. Nasledujúce dni kubánska vláda zatkla viac ako 5000 protestujúcich, o život prišiel minimálne jeden protestujúci. Vláda z nepokojov obvinila USA.[96][97]
- 15. júl – silné búrky a následné povodne v západnej Európe, najmä na západe Nemecka, v Belgicku a Holandsku, si vyžiadali viac než 100 obetí na životoch[98]
- 16. júl – motu proprio Traditionis Custodes pápeža Františka nanovo zadefinovalo spôsoby používania predkoncilního misála (tzv. tridentská omša).[99]
- 19. júl – Suborbitálny nosič New Shepard absolvoval prvý let s ľudskou posádkou, v ktorej sa nachádzal aj najmladší, aj najstarší človek, ktorý kedy prekročil Karmánovu hranicu[100]
- 23. júl – 8. august – letné olympijské hry 2020 v japonskom Tokiu
- 23. júl – bieloruské úrady nariadili zatvoriť 43 mimovládnych organizácií, ktoré podľa prezidenta Alexandra Lukašenka „podkopávajú Bielorusko“.[101]
- 25. júl – tuniský prezident Kajs Saíd v súvislosti s masovými protestami odvolal premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu. Strana obnovy označila kroky za štátny prevrat.[102]
- 27. júl – vo Vatikáne sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov[103], proces býva niekedy označovaný za naväčší v dejinách Vatikánu[104]
- 29. júl – ruský modul Nauka sa po počiatočných problémoch po štarte pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) namiesto modulu Pirs. Po pripojení však neplánovane zapol svoje trysky, čím stanicu vychýlil z požadovanej orientácie. Stanicu sa podarilo dostať pod kontrolu.[105]
- 29. júl – novým prezidentom Peru sa stal Pedro Castillo[106]
- 2. august – bieloruská bežkyňa Kryscina Cimanovská, ktorú národný olympijský výbor nútil k predčasnému návratu do vlasti z olympijských hier v Tokiu, získala poľské humanitárne vízum
- 5. august – tigrajskí povstalci obsadili mesto Lalibäla v Etiópii, známe skalnými kostolmi na zozname svetového dedičstva UNESCO
- 6. august – rover Perseverance misie Mars 2020 odobral prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem.[107]
- 9. august – Medzivládny panel o zmene klímy vydal prvú časť novej hodnotiacej správy v ktorej uvádza, že ľudská činnosť preukázateľne spôsobila nárast teploty na Zemi a viedla k menšej stabilite celej planéty
- 15. august – hnutie Tálibán obsadilo po ofenzíve afgánske hlavné mesto Kábul, prezident Ašraf Ghání utiekol do Ománu a vládna moc sa rozpadla.[108]
- 17. august – Microsoft ukončil podporu prehliadača Internet Explorer
- 5. september – v japonskom Tokiu sa skončili Letné paralympijské hry. Slovenská výprava získala 5 zlatých, 2 strieborné a 4 bronzové medaily.[109]
- 5. – 12. september – uskutočnil sa medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti
- 6. september – bieloruskú opozičnú líderku a členku Koordinačnej rady Maryju Kalesnikavovú odsúdili na 11 rokov väzenia. Ďalší člen rady, právnik Maksim Znak dostal 10-ročný trest.[110]
- 7. september – Tálibán predstavil prechodnú vládu Afganistanu premiéra Muhammada Hasana Achunda.[111]
- 10. september – ruská plynárenská spoločnosť Gazprom oznámila, že bola dokončená výstavba plynovodu Nord Stream 2, vedúceho po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.[112]
- 12. september – 15. september – konala sa návšteva pápeža Františka na Slovensku
- 16. september – spoločnosť SpaceX vyslala na oběžnú dráhu prvú plne civilnú misiu Inspiration4.[113]
- 26. september – voľby do Spolkového snemu. Angela Merkelová po 16. rokoch nekandidovala na post kancelárky v čele Kresťanskodemokratickej únie
- 1. október – začalo Expo 2020 v Dubaji (preložené kvôli pandémii COVID-19)
- 2. október – sonda BepiColombo, spoločný projekt ESA a JAXA, vrátane slovenskej participácie, vykonala prvý z plánovaných preletov okolo planéty Merkúr.[114]
- 5. október – spoločnosť Microsoft vydala operačný systém Windows 11.[115]
- 8. – 9. október – prebehli voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky
- 9. október – parlamentné voľby v Česku vyhrala koalícia SPOLU: ODS, KDU-ČSL, TOP 09 lídra Petra Fialu s 27,79 %, tesne nasledovaná hnutím ANO 2011 súčasného premiéra Andreja Babiša s 27,12 %, koalíciou Piráti a Starostovia s 15,62 % a SPD s 9,56 % platných hlasov.[116]
- 11. október – Alexander Schallenberg, doterajší minister zahraničných vecí, vystriedal na poste rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý rezignoval pre podozrenia z korupcie.[117]
- 13. október – herec William Shatner, známy rolou kapitána Kirka zo seriálu Star Trek, sa vo veku 90 rokov stal dosiaľ najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru.[118]
- 20. október – Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodné myslenie ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému.[119]
- 30. – 31. október – stretnutie členov skupiny G20 v Ríme
- 7. november – Daniel Ortega opätovne obhájil post prezidenta Nikaraguy, úrad zastáva od roku 2007. Viaceré štáty voľby kritizovali ako frašku a podvod.[120]
- 15. november – Rusko zrealizovalo deštruktívny test protibalistického systému A-235 zničením družice Kozmos 1408 z roku 1982 za vzniku mračna kozmického odpadu.[121]
- 30. november – Barbados sa zmenil z monarchie na parlamentnú republiku na čele s prezidentkou Sandrou Masonovou namiesto britskej kráľovnej. Súčasťou Spoločenstva národov (Commonwealth) vo voľnejšej forme zostáva.[122]
- 2. december – Ženská tenisová asociácia (WTA) pozastavila svoje turnaje v Číne pre obavy o bezpečnosť tenistky Pcheng Šuaj po obvinení bývalého čínskeho vicepremiéra Čang Kao-liho zo sexuálneho napadnutia.[123]
- 12. december – obyvatelia Novej Kaledónie v referende odmietli nezávislosť na Francúzsku. Stúpenci nezávislosti referendum bojkotovali.[124]
- 13. december – Elon Musk bol vyhlásený osobnosťou roku časopisu Time.[125]
- 14. december – bieloruský opozičný politik Siarhej Cichanovski bol odsúdený k 18 rokom odňatia slobody za jeho rolu v protirežimných protestoch.[126]
- 25. december – po 25 rokoch príprav a množstve odkladov vyniesla raketa Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Do cieľa v libračnom bode L2 by mal doraziť za 29 dní.[127]
Úmrtia
.jpg)
_(cropped).jpg)
.jpg)
.JPG){kind=spacer}
.jpg)
.jpg)
- 3. január – Tatiana Štefanovičová, slovenská archeologička, historička a pedagogička (* 1934)
- 4. január – Tanya Roberts, americká herečka a modelka (* 1955)
- 4. január – Martinus Veltman, holandský teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1931)
- 5. január – Ladislav Belás, slovenský kňaz, historik a bibliotekár (* 1930)
- 7. január – Michael Apted, britský režisér (* 1941)
- 7. január – Henri Schwery, švajčiarsky kardinál (* 1932)
- 8. január – Peter Horváth, slovenský muzeológ, historik a organizátor spoločenského a kultúrneho života (* 1943)
- 8. január – Ivo Niederle, český herec, konferenciér, moderátor a komentátor (* 1929)
- 9. január – Margaret Morrisonová, kanadská filozofka, ktorá sa zameriavala na filozofiu vedy (* 1954)
- 9. január – Igor Rusnák, slovenský spisovateľ, dramaturg a publicista (* 1936)
- 10. január – David Stypka, český spevák (* 1979)
- 11. január – William Edgar Thornton, americký kozmonaut (* 1929)
- 13. január – Sylvain Sylvain, americký rockový gitarista (* 1951)
- 15. január – Jozef Mudrík, slovenský ekonóm a bankár (* 1934)
- 16. január – Phil Spector, americký hudobný producent (* 1939)
- 18. január – Ivan Horváth, slovenský hudobný skladateľ, dirigent, redaktor a dramaturg (* 1935)
- 18. január – Lubomír Kaválek, československý a americký šachista (* 1942)
- 19. január – Augustín Bačinský, slovenský kňaz, arcibiskup Starokatolíckej cirkvi (* 1949)
- 20. január – Mira Furlanová, chorvátska herečka (* 1955)
- 20. január – Harold Widom, americký matematik (* 1932)
- 21. január – Věra Gondolánová, česká jazzová speváčka (* 1954)
- 21. január – Dalma Špitzerová, slovenská divadelná herečka, preživšia holokaustu a členka protinacistického odboja (* 1925)
- 22. január – Hank Aaron, americký basebalista (* 1934)
- 23. január – Larry King, americký moderátor (* 1933)
- 24. január – Jozef Klimko, slovenský právnik a pedagóg (* 1942)
- 24. január – Franciszek Kokot, poľský lekár – nefrológ a endokrinológ (* 1929)
- 25. január – Ján Pauliny, slovenský arabista (* 1939)
- 26. január – Jiří Beránek, český sochár, maliar, vysokoškolský pedagóg (* 1945)
- 26. január – Hana Maciuchová, česká herečka a pedagogička (* 1945)
- 26. január – Štefan Šimák, slovenský novinár, vydavateľ a publicista (* 1948)
- 26. január – Jozef Vengloš, slovenský futbalista a tréner (* 1936)
- 27. január – Cloris Leachmanová, americká herečka (* 1926)
- 28. január – Paul Josef Crutzen, holandský chemik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1933)
- 28. január – Cicely Tyson, americká herečka a modelka (* 1924)
- 29. január – Július Rybák, slovenský rusista, prekladateľ, vydavateľ a vysokoškolský profesor (* 1933)
- 29. január – Hilton Valentine, anglický hudobník a skladateľ (* 1943)
- 30. január – Marc Wilmore, americký televízny scenárista, producent, herec a komik (* 1963)
- 31. január – Andrej Hryc, slovenský herec, podnikateľ a politik (* 1949)
- 31. január – Juraj Šebo, slovenský spisovateľ (* 1943)
- 31. január – Ladislav Štaidl, český hudobník, dirigent, skladateľ a textár (* 1945)
- 1. február – Robo Kazík, slovenský spevák (* 1947)
- 4. február – Millie Hughesová, americká astronautka (* 1945)
- 5. február – Christopher Plummer, kanadský herec (* 1929)
- 6. február – Krzysztof Kowalewski, poľský herec (* 1937)
- 8. február – Jean-Claude Carrière, francúzsky scenárista, herec a režisér (* 1931)
- 9. február – Chick Corea, americký jazzový pianista a skladateľ (* 1941)
- 9. február – Josef Kolmaš, český sinológ a tibetológ (* 1933)
- 10. február – Larry Flynt, americký vydavateľ (* 1942)
- 10. február – Jozef Chren, slovenský kresťanskodemokratický politik (* 1931)
- 11. február – Rowena Morrillová, americká ilustrátorka sci-fi a fantasy (* 1944)
- 11. február – Isadore Singer, americký matematik a profesor (* 1924)
- 14. február – Viktor Krupa, slovenský jazykovedec (* 1936)
- 14. február – Peter Martinček, slovenský hudobný skladateľ (* 1962)
- 14. február – Carlos Menem, prezident Argentíny (* 1930)
- 16. február – Jan Sokol, český filozof, politik a vysokoškolský pedagóg (* 1936)
- 20. február – Milan Hutta, slovenský analytický chemik (* 1955)
- 20. február – Marta Králiková-Labajová, šéfredaktorka detskej redakcie slovenskej televízie (* 1936)
- 20. február – Ľubomír Petrák, slovenský politik, poslanec NR SR a starosta Hurbanovej Vsi (* 1961)
- 22. február – Lawrence Ferlinghetti, americký básnik, maliar, liberálny aktivista a vydavateľ (* 1919)
- 24. február – Daniel Škoviera, slovenský klasický filológ, vysokoškolský učiteľ a prekladateľ (* 1946)
- 27. február – Vladimír Sadílek, slovenský herec a divadelný režisér (* 1945)
- 3. marec – Vojtech Boháč, slovenský vysokoškolský profesor, dekan a gréckokatolícky kňaz
- 4. marec – Hugh Newell Jacobsen, americký architekt (* 1929)
- 4. marec – František Lízna, český jezuitský kňaz aktívny v sociálnom apoštoláte (* 1941)
- 5. marec – Vilém Holáň, český politik, bývalý minister obrany Česka (* 1938)
- 5. marec – Anton Urban, slovenský futbalista, reprezentant Česko-Slovenska a tréner (* 1934)
- 7. marec – Lars Göran Petrov, švédsky hudobník, spevák a skladateľ (* 1972)
- 9. marec – John Polkinghorne, britský časticový fyzik a teológ (* 1930)
- 10. marec – Jozef Stražan, slovenský herec (* 1943)
- 10. marec – Jan Vodňanský, český spisovateľ, herec a pesničkár (* 1941)
- 13. marec – Štefan Schneider, slovenský priemyselný dizajnér a vysokoškolský profesor (* 1948)
- 15. marec – Yaphet Kotto, americký herec (* 1939)
- 15. marec – Michal Polák, český spevák a gitarista (* 1944)
- 16. marec – Ivan Kluvánek, slovenský horolezec (* 1927)
- 16. marec – Štefan Mandžár, slovenský herec a dabingový režisér (* 1952)
- 17. marec – Eugen Magda, slovenský športový novinár, publicista a spisovateľ (* 1939)
- 17. marec – John Magufuli, bývalý prezident Tanzánie (* 1959)
- 18. marec – Hermann Flaschka, rakúsky teoretický fyzik a matematik (* 1945)
- 20. marec – Milan Kopačka, slovenský operný spevák (tenor) (* 1932)
- 22. marec – Peter Viktor Ličko, slovenský hudobný skladateľ a pedagóg (* 1946)
- 23. marec – Hana Hegerová, česko-slovenská speváčka, šansonierka a herečka (* 1931)
- 23. marec – Otto Krajňák, slovenský zjazdový lyžiar, reprezentant ČSR (* 1925)
- 23. marec – George Segal, americký herec a hudobník (* 1934)
- 24. marec – Jessica Walter, americká herečka (* 1941)
- 25. marec – Richard Marsina, slovenský historik, archivár, znalec slovenského a uhorského stredoveku (* 1923)
- 26. marec – Jozef Bobalik, slovenský politický väzeň sovietskeho režimu (* 1928)
- 27. marec – Petr Kellner, český podnikateľ a najbohatší Čech podľa rebríčka Forbes za rok 2020 (* 1964)
- 31. marec – Jozef Podprocký, slovenský hudobný skladateľ (* 1944)
- 1. apríl – Isamu Akasaki, japonský fyzik, odborník na technológiu polovodičov (* 1929)
- 1. apríl – Hugo Portisch, rakúsky novinár, rodák z Bratislavy (* 1927)
- 3. apríl – Christian Wiyghan Tumi, kamerunský kardinál, emeritný arcibiskup Doualy (* 1930)
- 4. apríl – Ján Magál, slovenský mykológ a autor mykologických publikácií (* 1922)
- 4. apríl – Robert Mundell, kanadský ekonóm, držiteľ Nobelovej ceny (* 1932)
- 5. apríl – Krzysztof Krawczyk, poľský spevák (* 1946)
- 6. apríl – Hans Küng, švajčiarsky katolícky teológ a kňaz (* 1928)
- 7. apríl – Karel Pacner, český publicista, žurnalista a autor literatúry faktu (* 1936)
- 8. apríl – John Naisbitt, americký prognostik, futurológ, spisovateľ, poradca a manažér (* 1929)
- 9. apríl – DMX, americký raper a herec (* 1970)
- 9. apríl – Princ Philip, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II. (* 1921)
- 10. apríl – Edward Idris Cassidy, austrálsky kardinál, emeritný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi (* 1924)
- 12. apríl – Erzsébet Dolník, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (* 1940)
- 16. apríl – Helen McCrory, anglická herečka (* 1968)
- 16. apríl – Felix Silla, americký herec (* 1937)
- 19. apríl – Emília Došeková, slovenská herečka, recitátorka, speváčka – šansoniérka a televízna scenáristka (* 1937)
- 19. apríl – Tomáš Winkler, slovenský literárny historik, kultúrny historik, literárny kritik, redaktor (* 1940)
- 21. apríl – Róbert Hutyra, česko-slovenský reprezentant v cyklistike, známy tiež svojím útekom za železnú oponu v teplovzdušnom balóne s manželkou, deťmi a dokonca s pretekárskym bicyklom (* 1944)
- 21. apríl – Carl Spielvogel, americký diplomat (* 1928)
- 23. apríl – Milva, talianska speváčka a herečka (* 1939)
- 24. apríl – Christa Ludwig, nemecká operná a koncertná speváčka, mezzosopranistka (* 1928)
- 25. apríl – Ivan M. Havel, český vedec, brat prezidenta Václava Havla (* 1938)
- 28. apríl – Michael Collins, americký astronaut a skúšobný pilot (* 1930)
- 28. apríl – El Risitas, španielsky komik a herec (* 1956)
- 1. máj – Olympia Dukakis, americká herečka, producentka, režisérka a aktivistka (* 1931)
- 4. máj – Nick Kamen, anglický model, spevák a hudobný skladateľ (* 1962)
- 5. máj – Jaroslav Mareš, český spisovateľ, cestovateľ a zoológ (* 1937)
- 8. máj – Helmut Jahn, nemecký architekt (* 1940)
- 9. máj – Viliam Turčány, slovenský básnik, prekladateľ a literárny vedec (* 1928)
- 11. máj – Norman Lloyd, americký herec, režisér a producent (* 1914)
- 14. máj – Milan Ftáčnik, slovenský vysokoškolský pedagóg a politik (* 1956)
- 18. máj – Franco Battiato, taliansky spevák, skladateľ, režisér a maliar (* 1945)
- 18. máj – Charles Grodin, americký herec (* 1935)
- 18. máj – Milan Novák, slovenský hudobný skladateľ (* 1927)
- 19. máj – Marta Nitranová, slovenská operná speváčka, soprán (* 1942)
- 21. máj – Svetozár Štúr, slovenský hudobný skladateľ a dirigent (* 1951)
- 22. máj – Jiřina Šiklová, česká sociologička, publicistka a spisovateľka, signatárka Charty 77 (* 1935)
- 25. máj – Prokip Kolisnyk, umelec ukrajinského pôvodu pôsobiaci v Prešove (* 1957)
- 26. máj – Jozef Struhař, slovenský architekt (* 1935)
- 26. máj – Július Viršík, slovenský rozhlasový moderátor (* 1964)
- 27. máj – Viliam Hájovský, slovenský komunálny politik a podnikateľ (* 1949)
- 29. máj – Joe Lara, americký herec, hudobník a bojový umelec (* 1962)
- 29. máj – B. J. Thomas, americký country spevák (* 1942)
- 2. jún – Bill Scanlon, americký profesionálny tenista (* 1956)
- 3. jún – Francis Lee Bailey, americký právnik (* 1933)
- 4. jún – Friederike Mayröckerová, rakúska spisovateľka a poetka (* 1924)
- 5. jún – T. B. Joshua, nigérijský kresťanský kazateľ, televízny evanjelista a prorok (* 1963)
- 6. jún – Ei-iči Negiši, japonský chemik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1935)
- 9. jún – Gottfried Böhm, nemecký architekt, nositeľ Pritzkerovej ceny za rok 1986. Bol považovaný za architekta expresionizmus ako aj post-Bauhausu (* 1920)
- 9. jún – Libuše Šafránková, česká filmová a televízna herečka (* 1953)
- 13. jún – Ned Beatty, americký herec (* 1937)
- 15. jún – Vladimir Šatalov, sovietsky kozmonaut (* 1927)
- 17. jún – Kenneth Kaunda, prvý prezident Zambie (* 1924)
- 21. jún – Nina Divíšková, česká herečka (* 1936)
- 21. jún – Masatomi Ikeda, japonský učiteľ bojového umenia aikido, držiteľ technického stupňa 7.Dan Aikikai (* 1940)
- 21. jún – Mamady Keïta, guinejský bubeník, špecializujúci sa na hru na nástroji djembe (* 1950)
- 23. jún – John McAfee, britsko-americký podnikateľ a zakladateľ softvérovej spoločnosti McAfee (* 1945)
- 25. jún – Wes Madiko, kamerunský spevák, autor hitu Alane (* 1964)
- 29. jún – Donald Rumsfeld, americký politik a obchodník, v rokoch 2001 – 2006 minister obrany USA (* 1932)
- 1. júl – Vítězslav Vávra, český spevák a bubeník (* 1953)
- 2. júl – Juraj Haríň, slovenský hudobný vydavateľ, novinár, redaktor a producent (* 1973)
- 4. júl – Matiss Kivlenieks, lotyšský profesionálny hokejový brankár (* 1996)
- 5. júl – Raffaella Carrà, talianska speváčka, herečka, tanečníčka a televízna moderátorka (* 1943)
- 7. júl – Jovenel Moïse, obchodník a podnikateľ, 45. prezident Haiti (* 1968)
- 12. júl – Ladislav Potměšil, český herec (* 1945)
- 15. júl – Jaroslav Paška, slovenský politik, minister školstva (* 1954)
- 18. júl – Milan Lasica, slovenský herec a humorista (* 1940)
- 18. júl – František Nedvěd, český spevák, gitarista, skladateľ a textár (* 1947)
- 19. júl – Juraj Kubánka, slovenský choreograf a tanečník (* 1928)
- 19. júl – Chuck E. Weiss, americký pesničkár (* 1945)
- 22. júl – Pavel Pelc, český hudobník, basgitarista, spevák, skladateľ a podnikateľ (* 1949)
- 23. júl – Steven Weinberg, americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1933)
- 24. júl – František Segrado, český spevák, herec a výtvarník (* 1955)
- 25. júl – Ján Kotuľa, slovenský politik (* 1950)
- 26. júl – Albert Bandura, kanadský psychológ, emeritný profesor psychológie na Stanfordskej univerzite (* 1925)
- 26. júl – Július Binder, slovenský manažér a politik (* 1931)
- 26. júl – Joey Jordison, americký bubeník, skladateľ a producent, známy najmä ako bubeník a spoluzakladateľ americkej nu-metalovej skupiny Slipknot, a taktiež ako gitarista americkej horrorpunkovej skupiny Murderdolls (* 1975)
- 28. júl – Roberto Calasso, taliansky filozof, znalec mytológie, publicista a vydavateľ (* 1941)
- 28. júl – Dusty Hill, americký basgitarista, klávesista a spevák (* 1949)
- 28. júl – Ivan Saktor, slovenský odborový predák a politik, primátor Banskej Bystrice a prezident Konfederácie odborových zväzov (* 1954)
- 29. júl – Dušan Roll, slovenský spisovateľ, ilustrátor a režisér (* 1928)
- 29. júl – Albert Vanhoye, v čase úmrtia najstarší francúzsky kardinál, jezuita, významný biblista (* 1923)
- 1. august – Gino Renni, argentínsky herec, komik a spevák (* 1943)
- 4. august – Paul Johnson, americký house DJ a hudobný producent (* 1971)
- 8. august – Jaan Kaplinski, estónsky filozof, básnik, spisovateľ a kritik (* 1941)
- 10. august – Eduardo Martínez Somalo, španielsky kardinál, emeritný kardinál camerlengo a emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (* 1927)
- 13. august – Carolyn J. Spellmanová-Shoemakerová, americká astronómka (* 1929)
- 14. august – Ján Turan, slovenský spisovateľ detskej literatúry (* 1932)
- 15. august – Gerd Müller, nemecký futbalista (* 1945)
- 16. august – Sean Lock, britský komik a herec (* 1963)
- 20. august – Ian Carey, americký house DJ, hudobník a hudobný producent, ktorý žil v Miami na Floride (* 1975)
- 24. august – Charlie Watts, britský rockový bubeník (* 1941)
- 25. august – Metin Çekmez, turecký divadelný, filmový a televízny herec (* 1945)
- 25. august – Ľudovít Petránsky, slovenský teoretik a historik výtvarných umení, pedagóg (* 1943)
- 26. august – Ivan Koza, slovenský lekár – onkológ a univerzitný profesor (* 1940)
- 28. august – Dmitrij Afinogenov, ruský byzantológ a klasický filológ (* 1965)
- 28. august – Teresa Żylis-Gara, poľská sopranistka (* 1930)
- 29. august – Ron Bushy, americký rockový bubeník (* 1941)
- 29. august – Jacques Rogge, belgický lekár, športový funkcionár a bývalý predseda MOV (* 1942)
- 31. august – Julie Dittyová, americká tenistka (* 1979)
- 1. september – Shannon Spruill, americká profesionálna wrestlerka (* 1975)
- 2. september – Boris Fonkič, ruský historik, špecialista na byzantskú paleografiu a grécko-ruské vzťahy (* 1938)
- 2. september – Mikis Theodorakis, grécky hudobný skladateľ (* 1925)
- 5. september – Sarah Harding, anglická speváčka, modelka a herečka, členka kapely Girls Aloud (* 1981)
- 6. september – Jean-Paul Belmondo, francúzsky herec (* 1933)
- 6. september – Michael K. Williams, americký herec (* 1966)
- 9. september – Mária Spoločníková, slovenská reštaurátorka, maliarka, publicistka, historička umenia a grafička (* 1926)
- 10. september – Jorge Sampaio, portugalský politik, právnik a bývalý prezident Portugalskej republiky (* 1939)
- 11. september – Abimael Guzmán, peruánsky profesor filozofie, zakladateľ a dlhoročný vodca maoistickej militantnej organizácie Svetlý chodník (* 1934)
- 13. september – Dorota Filová, slovenská reštaurátorka, špecializala sa na reštauráciu ikon a polychrómovanej drevorezby (* 1936)
- 13. september – Antony Hewish, britský rádioastronóm, nositeľ Nobelovej ceny (* 1924)
- 14. september – Ján Iľanovský, slovenský generál, účastník Slovenského národného povstania (* 1922)
- 14. september – Norm MacDonald, kanadský herec a komik (* 1959)
- 14. september – Ivan Varga, slovenský chemik a politik, poslanec Národnej rady SR za SMER-SD v rokoch 2002 – 2016 (* 1953)
- 16. september – George Mraz, americký jazzový kontrabasista českého pôvodu (* 1944)
- 16. september – Clive Sinclair, britský elektrotechnik, podnikateľ a vynálezca, priekopník v oblasti spotrebnej elektroniky a domácich počítačov (* 1940)
- 21. september – Anton Marec, slovenský prozaik a dramatik, autor literatúry pre deti a mládež (* 1953)
- 26. september – José Freire Falcão, brazílsky kardinál, emeritný arcibiskup Brazílie (* 1925)
- 27. september – Roger Hunt, anglický futbalový útočník (* 1938)
- 28. september – Ľuboš Jurík, slovenský spisovateľ, novinár a politológ (* 1947)
- 29. september – Alexandre José Maria dos Santos, mozambický kardinál, emeritný arcibiskup Maputa (* 1924)
- 30. september – Lýdia Ragačová, slovenská scenáristka, prozaička a dramaturgička (* 1947)
- 3. október – Blanka Bohdanová, česká herečka a maliarka (* 1930)
- 3. október – Vojtech Majling, slovenský fotograf, zberateľ ľudovej slovesnosti a priekopník atletickej chôdze na Slovensku (* 1938)
- 4. október – Gejza Szabados, slovenský džezový bubeník (* 1949)
- 16. október – Alan Hawkshaw, anglický hudobník a hudobný skladateľ (* 1937)
- 18. október – Edita Gruberová, slovenská sopranistka (* 1946)
- 18. október – Colin Powell, americký generál a politik (* 1937)
- 19. október – Hanuš Domanský, slovenský hudobný skladateľ a redaktor (* 1944)
- 22. október – Peter Scolari, americký herec (* 1955)
- 23. október – Jozef Kyselica, slovenský kňaz, provinciál Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, univerzitný pedagóg (* 1949)
- 24. október – James Michael Tyler, americký herec (* 1962)
- 30. október – Jana Altmannová, česká herečka (* 1944)
- 30. október – Miroslav Středa, český divadelný a filmový herec a dabér (* 1945)
- 1. november – Aaron Beck, americký psychiater (* 1921)
- 3. november – Boris Sádecký, slovenský hokejista (* 1997)
- 4. november – Jela Krčméry-Vrteľová, slovenská dramaturgička, prekladateľka, operná speváčka, libretistka a hudobná pedagogička (* 1924)
- 5. november – Dušan Pašek ml., slovenský hokejový útočník (* 1985)
- 6. november – Jozef Cesnak, slovenský maliar a ilustrátor (* 1936)
- 6. november – Pavol Molnár, slovenský futbalista (* 1936)
- 7. november – Dean Stockwell, americký herec (* 1936)
- 8. november – Miroslav Cipár, slovenský maliar, grafik, ilustrátor a sochár (* 1935)
- 10. november – Miroslav Žbirka, slovenský spevák, skladateľ, spoluzakladateľ a bývalý člen skupiny Modus (* 1952)
- 11. november – Frederik Willem de Klerk, exprezident Južnej Afriky (* 1936)
- 13. november – Tibor Gáll, slovenský maliar a grafik (* 1930)
- 13. november – Wilbur Smith, britsko-juhoafrický spisovateľ, autor dobrodružných románov (* 1933)
- 14. november – Eugen Gindl, slovenský novinár, scenárista a aktivista (* 1944)
- 16. november – Eva Križanová, jednou zo zakladateľských osobností slovenskej pamiatkovej starostlivosti (* 1932)
- 18. november – Zoltán Jurko, slovenský silový trojbojár a tréner silového trojboja (* 1940)
- 21. november – Ján Letz, slovenský filozof a profesor (* 1936)
- 22. november – Noah Gordon, americký spisovateľ (* 1926)
- 22. november – Allen Kassof, americký sociológ, univerzitný profesor a riaditeľ nadácie Projekt etnických vzťahov (PER) (* 1930)
- 22. november – Hilda Múdra, slovenská trénerka krasokorčuľovania (* 1926)
- 23. november – Čon Tu-hwan, prezident Južnej Kóreje (* 1931)
- 26. november – Michael Fisher, anglický fyzik žijúci v USA, ktorý sa zaoberal aj chémiou a matematikou (* 1931)
- 26. november – Stephen Sondheim, americký hudobný skladateľ a textár (* 1930)
- 29. november – Miroslav Koóš, slovenský chemik, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný funkcionár (* 1952)
- 30. november – Lev Bukovský, slovenský matematik (* 1939)
- 30. november – Ray Kennedy, anglický futbalista, stredopoliar a útočník (* 1951)
- 1. december – Petr Uhl, český novinár a politik, počas normalizácie disident a signatár Charty 77 (* 1941)
- 1. december – Miroslav Zikmund, český cestovateľ, spisovateľ, fotograf, dokumentárny režisér a spisovateľ (* 1919)
- 3. december – Lamine Diack, senegalský športový funkcionár, bývalý prezident Medzinárodnej atletickej federácie (* 1933)
- 3. december – Peter Nagy, česko-slovenský a neskôr slovenský vodnoslalomár (* 1964)
- 5. december – Bob Dole, americký právnik a republikánsky politik (* 1923)
- 5. december – Michael Hoskin, britský historik astronómie a vedy (* 1930)
- 5. december – Jacques Tits, francúzsky matematik narodený v Belgicku (* 1930)
- 6. december – János Kóbor, maďarský hudobník, spevák a gitarista rockovej skupiny Omega (* 1943)
- 6. december – Helena Kubová, slovenská keramička, výtvarníčka a v neskoršom živote maliarka (* 1963)
- 6. december – Kåre Willoch, nórsky politik a ekonóm (* 1928)
- 9. december – Lina Wertmüllerová, talianska filmová režisérka (* 1928)
- 11. december – Jozef Karvaš, slovenský džezový hudobník, trubkár, trombonista, kapelník, aranžér, textár a spevák (* 1945)
- 11. december – Anne Riceová, americká spisovateľka (* 1941)
- 12. december – Zdeněk Kukal, český geológ, petrológ a oceánograf (* 1932)
- 14. december – Ladislav Stromček, slovenský katolícky kňaz, prvý generálny vikár Žilinskej diecézy (* 1960)
- 18. december – Richard Rogers, britský architekt známy predovšetkým svojimi modernistickými a funkcionalistickými budovami (* 1933)
- 19. december – Robert Howard Grubbs, americký chemik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1942)
- 20. december – Luboš Andršt, český džezový a bluesový hudobník (* 1948)
- 21. december – Ivan Hopta, slovenský politik, predseda ľavicovej strany ÚSVIT (* 1958)
- 22. december – Jozef Darmo, slovenský novinár a pedagóg (* 1932)
- 23. december – Joan Didion, americká spisovateľka a novinárka (* 1934)
- 24. december – Jozef Burian, poslanec Národnej rady SR (* 1960)
- 25. december – Richard Marcinko, príslušník špeciálnych jednotiek SEAL amerického vojenského námorníctva (* 1940)
- 26. december – Jean-Marc Val lée, kanadský filmový režisér a scenárista (* 1963)
- 26. december – Karolos Papulias, grécky politik, prezident v rokoch 2005 – 2015 (* 1929)
- 26. december – Desmond Tutu, juhoafrický anglikánsky arcibiskup (* 1931)
- 26. december – Edward Osborne Wilson, americký prírodovedec, biológ a entomológ (* 1929)
- 28. december – Róbert Martinko, slovenský a československý politik, po nežnej revolúcii československý minister bez kresla a minister spojov (* 1936)
- 30. december – Karel Loprais, český automobilový pretekár na nákladných automobiloch Tatra (* 1949)
- 31. december – Betty Whiteová, americká herečka a komediantka (* 1922)
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 2021
