2022
rok
Rok 2022 (MMXXII) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v sobotu 1. januára a skončil v sobotu 31. decembra.
| Roky: 2017 2018 2019 2020 2021 – 2022 – 2023 2024 2025 2026 2027 | |
| Desaťročia: 10. roky – 20. roky 21. storočia – 30. roky | |
| Storočia: 20. storočie – 21. storočie – 22. storočie | |
Slovensko: Rok 2022 v oblastiach: Zoznam vodcov: | |
Udalosti
- 1. január
- Francúzsko sa ujalo predsedníctva EÚ.[1]
- európskymi hlavnými mestami kultúry v roku 2022 sú litovský Kaunas, luxemburský Esch-sur-Alzette a srbský Nový Sad
- 2. január – v Kazachstane vypukli protesty kvôli prudkému nárastu cien skvapalneného ropného plynu.[2]
- 5. január – prezident Kazachstanu Tokajev požiadal Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti o pomoc pri potlačení protestov.[3]
- 15. január – došlo k výbuchu sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, ktorý spôsobil škody a spustil vlnu cunami, ktorá zaplavila tichomorské pobrežia od Japonska až po Spojené štáty.[4]
- 24. január – vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba bol korekčným manévrom úspešne umiestnený na halo orbitu okolo libračného bodu L2 sústavy Slnko-Zem. V ďalších mesiacoch má prebiehať jeho ostrenie a kalibrácia prístrojov.[5]
- 29. január – za prezidenta Talianska bol znovuzvolený Sergio Mattarella.[6]
- 4. – 20. február – v čínskom Pekingu sa uskutočnili XXIV. zimné olympijské hry. Slovensko na nich zastupovalo 50 športovcov v 7 športoch.[7]
- 9. február – Národná rada SR schválila a prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci s USA, ktorá americkým ozbrojeným silám umožní využívať letecké základne Malacky a Sliač.[8]
- 11. február – austrálska vláda zaradila koaly medvedíkovité medzi ohrozené druhy.[9]
- 13. február – prezidentom Nemecka zostáva Frank-Walter Steinmeier. Spolkové zhromaždenie ho zvolilo na druhé päťročné funkčné obdobie.[10]
- 21. február – ruský prezident Vladimir Putin uznal nezávislosť Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny a podpísal výnos nariaďujúci vstup ozbrojených síl na ukrajinské územie.[11]
- 24. február – Rusko začalo v skorých ranných hodinách inváziu na Ukrajinu.[12]
- 2. marec – Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu požadujúcu okamžité zastavenie bojov a stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny.[13]
- 4. marec – počas ruskej invázie na Ukrajinu ruské sily zasiahli a obsadili Záporožskú jadrovú elektráreň.[14]
- 4. marec – v Pekingu sa bez účasti zástupcov Ruska a Bieloruska začali XIII. zimné paralympijské hry.[15]
- 9. marec – vrak lode Endurance, jednej z dvoch lodí antarktickej expedície Ernesta Shackletona, ktorá sa potopila v roku 1915, bol nájdený na dne Weddellovho mora v hĺbke 3 km.[16]
- 10. marec – za maďarskú prezidentku bola zvolená Katalin Nováková, kandidátka konzervatívnej vládnej strany Fidesz. Úrad má prevziať 10. mája 2022.[17]
- 13. marec – v Pekingu sa skončili XIII. zimné paralympijské hry. Slovenskí paralympionici na nich získali 3 zlaté a 3 bronzové medaily.[18]
- 18. marec – v Turecku slávnostne otvorili most Çanakkale 1915 cez Dardanelskú úžinu. S hlavným rozpätím 2 023 m ide o najdlhší visutý most na svete.[19]
- 23. marec – americký matematik Dennis Sullivan získal Abelovu cenu za prínos v oblasti topológie.[20]
- 3. apríl – v parlamentných voľbách v Maďarsku zvíťazil Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorý dosiahol štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách s ústavnou väčšinou v rade.[21]
- 5. apríl – časopis Forbes vyhlásil aktuálny rebríček najbohatších ľudí sveta na čele s Elonom Muskom s majetkom 219 miliárd dolárov. Z osôb slovenského pôvodu je v rebríčku na 654. mieste Andrej Babiš s majetkom 4,4 mld. a zo Slovákov na 1729. mieste Ivan Chrenko s majetkom 1,7 mld. dolárov.[22]
- 14. apríl – vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily krížnik Moskva sa potopila po výbuchu v Čiernom mori. Ukrajina tvrdí, že loď zasiahla protilodnými strelami Neptun.[23]
- 24. apríl – parlamentné voľby v Slovinsku vyhralo Hnutie Sloboda vedené Robertom Golobom pred Slovinskou demokratickou stranou súčasného premiéra Janeza Janšu.[24]
- 24. apríl – Emmanuel Macron zvíťazil vo francúzskych prezidentských voľbách.[25]
- 7. máj – na návštevu Slovenska pricestovala prvá dáma USA Jill Bidenová.[26]
- 8. máj – členovia írskej kapely U2 odohrali na pozvanie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského improvizovaný koncert v kyjevskom metre.[27]
- 12. máj – na tlačovej konferencii ESA bola zverejnená prvá snímka supermasívnej čiernej diery Sagittarius A*, ktorá sa nachádza v strede našej Galaxie. Ide iba o druhú snímku supermasívnej čiernej diery vôbec a o prvú snímku čiernej diery z našej Galaxie.[28]
- 16. máj – francúzskou premiérkou sa stala Élisabeth Borneová. Je druhou ženu na tomto poste v histórii Francúzska a prvou po vyše 30 rokoch.[29]
- 18. máj – Fínsko a Švédsko podali žiadosť o členstvo v NATO. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.[30]
- 26. máj – líderkám bieloruskej opozície Sviatlane Cichanovskej, Maryji Kalesnikavovej a Veranike Capkalovej odovzdali Cenu Karola Veľkého. Kalesnikavovú, odsúdenú na 11 rokov väzenia, zastupovala na ceremoniáli v nemeckom Aachene jej sestra.[31]
- 29. máj – Fínsko vyhralo finálový zápas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji nad Kanadou.[32]
- 1. jún – Európska komisia schválila zavedenie eura v Chorvátsku, ktoré sa má k 1. januáru 2023 stať 20. členským štátom eurozóny.[33]
- 2. jún – v Londýne sa začali štyri dni osláv 70. výročia nástupu kráľovnej Alžbety II. na trón Spoločenstva národov.[34]
- 6. jún – vo vzorkách prachu z asteroidu Ryugu, dovezených návratovým modulom japonskej sondy Hajabusa 2, bolo identifikovaných viac než 20 druhov aminokyselín.[35]
- 17. jún – britská vláda schválila žiadosť o vydanie zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea do USA.[36]
- 23. jún – Európska rada udelila Ukrajine a Moldavsku štatút kandidátskych krajín EÚ.[37]
- 24. jún – Najvyšší súd USA zrušil federálne ústavné právo na interrupciu, zavedené rozhodnutím v prípade „Roeová verzus Wade“ v roku 1973.[38]
- 25. jún – frankofónne západoafrické štáty Gabon a Togo sa stali novými členmi Spoločenstva národov (Commonwealth).[39]
- 1. júl – Česko sa ujalo predsedníctva EÚ.[40]
- 8. júl – bývalý japonský premiér Šinzó Abe zomrel po streľbe počas volebného prejavu v meste Nara.[41]
- 12. júl – kozmické agentúry NASA, ESA a CSA zverejnili prvú sériu vedeckých snímok z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba.[42]
- 26. júl – Chorvátsko otvorilo Most Pelješac ponad Malostonský záliv, sprístupňujúci najjužnejšiu časť chorvátskej Dalmácie s historickým mestom Dubrovník, od zvyšku krajiny oddelenú neumským koridorom na území Bosny a Hercegoviny.[43]
- 31. júl – kosovskí Srbi zablokovali dva hraničné priechody na hranici so Srbskom po tom, čo kosovská vláda do praxe uviedla recipročné opatrenie vyžadujúce od občanov Srbska osobitný doklad na vstup do Kosova.[44]
- 1. august – sierraleonská loď Razoni vyplávala z prístavu v Odese s prvým nákladom obilnín odkedy Rusko zaútočilo na Ukrajinu a začalo jej brániť vo vývoze obilia po Čiernom mori.[45]
- 2. august – predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu Spojených štátov Nancy Pelosiová dorazila na oficiálnu návštevu Taiwanu, čo Čína ostro odsúdila a spustila námorné a letecké cvičenie v priestore.[46]
- 6. august – americký dezinformátor Alex Jones bol odsúdený k úhrade odškodného vo výške 49,3 milióna rodičom obetí masakry na základnú školu v Sandy Hook v connecticutskom Newtowne.[47]
- 8. august – FBI vykonala domovú prehliadku v dome bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vo floridskom rezorte Mar-a-Lago.[48]
- 12. august – britského spisovateľa Salmana Rushdieho zranil nožom útočník počas prednášky v meste Chautauqua v štáte New York.[49]
- 25. august – Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie 3. bloku Mochoviec.[50]
- 29. august – Ukrajinské ozbrojené sily začali pozemnú ofenzívu v Chersonskej oblasti s cieľom získať späť ruským vojskom okupované územie na juhu Ukrajiny, najmä mesto Cherson.[51]
- 8. september – Alžbeta II., najdlhšie panujúci panovník Spojeného kráľovstva, zomrela vo veku 96 rokov. Kráľom Spojeného kráľovstva a ďalších 14 krajín Spoločenstva národov sa stal jej syn Charles, ktorý prijal panovnícke meno Karol III.[52]
- 17. september – hlavné mesto Kazachstanu bolo po 3 rokoch z iniciatívy prezidenta Tokajeva premenované späť z Nur-Sultanu na Astanu.[53]
- 18. september – Európska komisia navrhla odobrať Maďarsku dotácie z fondov Európskej únie v hodnote 7,5 miliardy eur.[54]
- 19. september – vo Westminsterskom opátstve sa uskutočnil štátny pohreb britskej kráľovnej Alžbety II.[55]
- 21. september – ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil po úspešnej ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti vo vojne na Ukrajine čiastočnú mobilizáciu. V ruských mestách vypukli protesty, zadržaných bolo vyše 1 300 ľudí.[56]
- 26. september – pri dánskom ostrove Bornholm v Baltskom mori došlo k výbuchom a úniku plynu na plynovode Nord Stream, pričom dánske, nemecké a poľské úrady označili za pravdepodobnú príčinu sabotáž.[57]
- 27. september – americká sonda DART úspešne kolidovala s mesiacom Dimorfos dvojplanétky Didymos s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu.[58]
- 2. október – v Bratislave-Starom Meste došlo k vážnej dopravnej nehode, zrážke vozidla Škoda Superb s chodcami, ktorá zanechala päť obetí.[59]
- 3. október – Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získal švédsky genetik Svante Pääbo „za objavy v oblasti genómov vyhynutých hominínov a ľudskej evolúcie“.[60]
- 4. október – Nobelovu cenu za fyziku získali Francúz Alain Aspect, Američan John Clauser a Rakúšan Anton Zeilinger „za objavy v oblasti kvantovej informačnej vedy“.[61]
- 5. október – Nobelovu cenu za chémiu získali Američania Carolyn Bertozziová, Karl Barry Sharpless a Dán Morten Meldal „za vývoj v oblastiach click a bioortogonálnej chémie“.[62]
- 6. október – Nobelova cena za literatúru bola udelená francúzskej spisovateľke Annie Ernauxovej „za odvahu a klinickú precíznosť s ktorou odkrýva korene, odcudzenia a kolektívne obmedzenia osobnej pamäti“.[63]
- 7. október – Nobelovu cenu za mier získali bieloruský ľudskoprávny aktivista Ales Biaľacki a ruská a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Memorial a Centrum pre občianske slobody (CCL) „za zastupovanie občianskej spoločnosti vo svojich krajinách, vynaloženie mimoriadneho úsilia na zdokumentovanie vojnových zločinov, prípadov porušovania ľudských práv a zneužitia moci a názorne poukazovanie na význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu“.[64]
- 12. október – teroristický útok na LGBT kaviareň Tepláreň na Zámockej ulici v bratislavskom Starom Meste si vyžiadala dve obete a jednu zranenú osobu. Páchateľa našla polícia mŕtveho.[65]
- 20. október – po 44 dňoch v úrade oznámila britská premiérka Liz Trussová rezignáciu, jej funkčné obdobie tak bude pravdepodobne najkratšie v britských dejinách.[66]
- 23. október – 20. zjazd Komunistickej strany Číny skončil potvrdením Si Ťin-pchinga vo funkcii generálneho tajomníka na bezprecedentné tretie päťročné funkčné obdobie, pričom v novozvolenom vedení strany dominujú jeho spojenci.[67]
- 25. október – Rishi Sunak bol kráľom Karlom III. vymenovaný za premiéra Spojeného kráľovstva po tom, čo sa 24. októbra stal lídrom vládnej Konzervatívnej strany.[68]
- 28. október
- Elon Musk uzavrel kúpu spoločnosti Twitter za 44 miliárd amerických dolárov.[69]
- prezident ČR Miloš Zeman vyznamenal pri príležitosti 104. výročia vzniku Česko-Slovenska 78 osobností, vrátane Slovákov Mareka Frauwirtha, Ladislava Mňačka a Miroslava Žbirku (všetci in memoriam). Najvyšším štátnym vyznamenaním, Radom Bieleho leva I. triedy, ocenil aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.[70]
- 29. október – na Slovensku sa konali spojené krajské a komunálne voľby. Volebná účasť bola 43,74 % v krajských a 46,19 % v komunálnych voľbách. Novými županmi sú Ondrej Lunter a Branislav Becík, zvyšných 6 (J. Baška, J. Droba, E. Jurinová, M. Majerský, R. Trnka, J. Viskupič) posty obhájilo.[71]
- 31. október – brazílske prezidentské voľby vyhral ľavicový exprezident Lula da Silva pred úradujúcim Jairom Bolsonarom.[72]
- 9. november – za verejného ochrancu práv bol Národnou radou SR zvolený právnik Róbert Dobrovodský. Úrad bol neobsadený od 29. marca, kedy skončilo funkčné obdobie Márie Patakyovej.[73]
- 13. november – pri bombovom útoku v európskej časti Istanbulu zomrelo šesť osôb a 81 ostalo zranených.[74]
- 15. november
- po 8 rokoch výstavby bol slávnostne prerazený tunel Čebrať pod rovnomenným vrchom severozápadne od Ružomberka. Dvojrúrový tunel s dĺžkou 3,6 km bude súčasťou diaľnice D1, úseku Hubová – Ivachnová.[75]
- podľa projekcií Organizácie Spojených národov v tento deň dosiahol počet obyvateľov na Zemi 8 miliárd.[76]
- do dediny Przewodów v Lubelskom vojvodstve na východe Poľska dopadla raketa, ktorá zabila dvoch poľnohospodárov. Podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga išlo pravdepodobne o raketu vypálenú ukrajinským protilietadlovým systémom S-300 pri obrane pred ruským raketovým útokom.[77]
- 16. november – odštartovala misia Artemis I, prvá v rámci programu Artemis a prvý let rakety SLS s kozmickou loďou Orion k Mesiacu.[78]
- 17. november – holandský súd odsúdil v neprítomnosti Igora Girkina a dvoch ďalších páchateľov na doživotné odňatie slobody za zostrelenie letu Malaysia Airlines 17.[79]
- 18. november – Medzinárodná sústava jednotiek (SI) bola doplnená o štyri nové predpony: ronto (10−27), quecto (10−30), ronna (1027) a quetta (1030).[80]
- 20. november – 18. december – 22. Majstrovstvá sveta vo futbale v Katare.
- 27. november – na ostrove Havaj došlo po 38 rokoch k erupcii sopky Mauna Loa, objemovo najväčšieho činného vulkánu na svete.[81]
- 1. december – NAKA obvinila protagonistov kauzy Gorila – Jaroslava Haščáka, Jirka Malchárka a Annu Bubeníkovú zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a ďalších trestných činov.[82]
- 3. december – Northrop Grumman predstavil v kalifornskom Palmdale viacúčelový strategický stealth bombardér B-21 Raider, nástupcu typu B-2 Spirit.[83]
- 9. december – čínsky výrobca Comac dodal zákazníkovi (China Eastern Airlines) prvý exemplár dopravného lietadla Comac C919 na krátke a stredné trate.[84]
- 15. december – Národná rada SR vyjadrila nedôveru vláde Eduarda Hegera.[85]
- 18. december – vo finále MS vo futbale 2022 vyhrala Argentína nad Francúzskom po penaltovom rozstrele 4 : 2 a získala tretí titul. Najlepší hráč, Argentínčan Lionel Messi, sa stal prvým účastníkom šampionátov od zavedenia 16-člennej vyraďovacej fázy v roku 1986, ktorý na jedinom turnaji strelil gól v každej jeho fáze.[86]
Úmrtia
.jpg)
.png)
_2.jpg)
- 2. január – Eric Walter Elst, belgický astronóm (* 1936)
- 2. január – Richard Leakey, kenský paleontológ, archeológ a politik (* 1944)
- 2. január – Eduard Žitňanský, slovenský novinár a komentátor denníka SME (* 1952)
- 6. január – Peter Bogdanovich, americký režisér, herec, producent, filmový kritik (* 1939)
- 6. január – Sidney Poitier, americký herec, režisér a aktivista (* 1927)
- 9. január – Dušan Klein, český filmový režisér, scenárista a vysokoškolský pedagóg (* 1939)
- 9. január – Bob Saget, americký herec, komik a moderátor (* 1956)
- 11. január – David-Maria Sassoli, taliansky politik a novinár (* 1956)
- 12. január – Ronnie Spector, americká speváčka, členka skupiny The Ronettes (* 1943)
- 14. január – Ricardo Bofill, španielsky architekt (* 1939)
- 15. január – Juraj Dolinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej a cirkevný historik (* 1958)
- 16. január – Zdenka Jesenská, slovenská mikrobiologička a mykologička (* 1931)
- 16. január – Ibrahim Boubacar Keïta, bývalý malijský prezident (* 1945)
- 18. január – Francisco Gento, španielsky futbalista (* 1933)
- 18. január – Milan Leščák, slovenský etnológ a folklorista (* 1940)
- 19. január – Hardy Krüger, nemecký filmový herec a autor (* 1928)
- 19. január – Gaspard Ulliel, francúzsky herec (* 1984)
- 20. január – Meat Loaf, americký rockový spevák, hudobník a herec (* 1947)
- 21. január – Louie Anderson, americký komik a herec (* 1953)
- 21. január – Arnis Līcītis, lotyšský herec (* 1946)
- 23. január – Thierry Mugler, francúzsky módny návrhár (* 1948)
- 25. január – Wim Jansen, holandský futbalista (* 1946)
- 28. január – Anna Kollárová, slovenská spisovateľka a učiteľka (* 1949)
- 31. január – Radko Pytlík, český literárny historik, spisovateľ a editor (* 1928)
- 2. február – László Szigeti, slovenský politik (* 1957)
- 2. február – Monica Vitti, talianska herečka (* 1931)
- 3. február – Iľja Skoček, slovenský architekt a urbanista (* 1930)
- 3. február – Ludmila Vaňková, česká prozaička a spisovateľka (* 1927)
- 6. február – Ronnie Hellström, švédsky futbalový brankár (* 1945)
- 7. február – Ivan Hudec, slovenský spisovateľ, bývalý minister kultúry SR (* 1947)
- 8. február – Luc Montagnier, francúzsky virológ, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu (* 1932)
- 9. február – Sebastian Bieniek, nemecký režisér, dramatik, fotograf a umelec (* 1975)
- 9. február – Ian McDonald, britský hudobník (* 1946)
- 10. február – Eduard Kukan, slovenský politik, bývalý podpredseda SDKÚ-DS (* 1939)
- 12. február – Ivan Reitman, kanadský filmový režisér narodený v Československu (* 1946)
- 14. február – Oľga Májovská-Stručková, slovenská divadelná a televízna herečka (* 1943)
- 18. február – Pavol Dubček, slovenský lekár (* 1948)
- 20. február – Ivan Matušík, slovenský architekt (* 1930)
- 21. február – Milan Šago, slovenský herec Radošinského naivného divadla (* 1951)[87]
- 21. február – Imrich Žigo, slovenský manažér a komunálny politik (* 1976)
- 22. február – Mark Lanegan, americký rockový hudobník a spevák (* 1964)
- 24. február – Sally Kellerman, americká herečka a speváčka (* 1937)
- 25. február – Olexandr Jakovyč Oxančenko, ukrajinský stíhací pilot a poslanec mesta Mirhorod (* 1968)
- 26. február – Rudolf Podoba, slovenský komunálny politik, bývalý primátor mesta Handlová (* 1963)
- 1. marec – Asia Klimovová, ruská stand-up komička a aktivistka, obeť ostreľovania kyjevskej televíznej veže (* 1990)
- 3. marec – Peter Zmátlo, slovenský historik, univerzitný pedagóg a publicista (* 1965)
- 5. marec – Martin Džupinka, slovenský bubeník a tatér (* 1983)
- 7. marec – Igor Riečanský, slovenský kardiológ, vysokoškolský pedagóg a vedecko-výskumný pracovník (* 1938)
- 8. marec – Desislav Čukolov, bulharský politik, bývalý poslanec Európskeho parlamentu (* 1974)
- 10. marec – Hana Daubnerová, slovenská pesničkárka, redaktorka a dramaturgička (* 1945)
- 10. marec – Eva Zaoralová, česká filmová publicistka a kritička, prekladateľka a spisovateľka (* 1932)
- 12. marec – Jaroslav Wykrent, český hudobný skladateľ, textár, hudobník, spevák, básnik a moderátor (* 1943)
- 13. marec – William Hurt, americký herec (* 1950)
- 13. marec – Ľubomír Roman, slovenský herec a politik (* 1944)
- 14. marec – Dušan Kubaň, slovenský umelec (* 1971)
- 15. marec – Milan Polák, slovenský teatrológ, novinár, spisovateľ, scenárista, dramatik a pedagóg (* 1932)
- 17. marec – Jaroslav Kurzweil, český matematik (* 1926)
- 17. marec – Oksana Švecová, ukrajinská herečka (* 1955)
- 22. marec – Vlasta Winkelhöferová, česká japanologička, spisovateľka a prekladateľka (* 1932)
- 23. marec – Madeleine Albrightová, americká diplomatka a ministerka zahraničných vecí USA (* 1937)
- 24. marec – Peter Bu, slovenský divadelný kritik, teoretik a organizátor divadelných festivalov (* 1940)
- 24. marec – Štefan Páll, slovenský futbalista (útočník) a tréner (* 1939)
- 25. marec – Taylor Hawkins, americký hudobník (* 1972)
- 27. marec – Titus Buberník, slovenský futbalista (* 1933)
- 27. marec – Ajaz Mutalibov, prvý azerbajdžanský prezident (* 1938)
- 29. marec – Dušan Bruncko, slovenský časticový fyzik, vedúci skupiny ATLAS na Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach (* 1955)
- 30. marec – Tom Parker, britský spevák (* 1988)
- 31. marec – Leoš Středa, český lekár (* 1963)
- 2. apríl – Leonel Sánchez, čilský futbalista, ktorý hrával na poste ľavého útočníka (* 1936)
- 3. apríl – Zdeněk Janík, český básnik (* 1923)
- 5. apríl – Sidney Altman, kanadsko-americký chemik a molekulárny biológ, profesor biológie na Yale University (* 1939)
- 5. apríl – Bobby Rydell, americký spevák a herec (* 1942)
- 5. apríl – Bjarni Tryggvason, kanadský astronaut (* 1945)
- 6. apríl – Ivan Čierny, slovenský člen SOŠV a predseda ZOK (* 1938)
- 6. apríl – Karol Divín, slovenský krasokorčuliar (* 1936)
- 6. apríl – Pavol Hudík, slovenský spisovateľ a redaktor RTVS (* 1937)
- 6. apríl – Vladimir Voľfovič Žirinovskij, sovietsky a ruský politik (* 1946)
- 7. apríl – Josef Alois Náhlovský, český herec a komik (* 1949)
- 10. apríl – Jozef Tóth, slovenský gréckokatolícky kňaz (* 1925)
- 11. apríl – Garrett Burnett, kanadský hokejista (* 1975)
- 11. apríl – Mimi Reinhardtová, sekretárka, ktorá napísala na stroji Schindlerov zoznam (* 1915)
- 12. apríl – Gilbert Gottfried, americký herec a komik (* 1955)
- 12. apríl – Sergej Jašin, ruský hokejista (* 1962)
- 14. apríl – Michael Bossy, kanadský hokejista (* 1957)
- 15. apríl – Liz Sheridanová, americká herečka a tanečnica (* 1929)
- 15. apríl – Ján Tužinský, slovenský prozaik, esejista a bývalý riaditeľ Slovenského rozhlasu (* 1951)
- 19. apríl – Július Bartl, slovenský historik, archivár, didaktik dejepisu a univerzitný pedagóg (* 1937)
- 21. apríl – Mwai Kibaki, keňský politik a prezident (* 1931)
- 21. apríl – Jacques Perrin, francúzsky herec a režisér (* 1941)
- 22. apríl – Guy Lafleur, kanadský hokejista (* 1951)
- 27. apríl – Carlos Amigo Vallejo, španielsky kardinál, františkán, emeritný arcibiskup Tangeru a Sevilly (* 1934)
- 29. apríl – Pavol Mešťan, slovenský múzejník (* 1946)
- 30. apríl – Naomi Judd, americká speváčka, skladateľka a herečka (* 1946)
- 2. máj – Radim Uzel, český sexuológ a pedagóg (* 1940)
- 3. máj – Stanislav Stanislavovič Šuškevič, bieloruský vedec a politik (* 1934)
- 4. máj – Albin Julius, rakúsky vojenský a industriálny hudobník (* 1967)
- 11. máj – Šírín Abú Ákilová, palestínsko-americká novinárka, korešpondentka katarskej televízie Al-Džazíra (* 1971)
- 13. máj – Ben Roy Mottelson, americko-dánsky fyzik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1926)
- 14. máj – Christian Giudicelli, francúzsky spisovateľ a literárny kritik (* 1942)
- 16. máj – Josef Abrhám, český herec (* 1939)
- 16. máj – Marcela Plítková-Jurovská, slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov (* 1940)
- 17. máj – Eduard Krekovič, slovenský archeológ a vysokoškolský pedagóg (* 1948)
- 17. máj – Vangelis, grécky inštrumentalista a hudobný skladateľ (* 1943)
- 18. máj – Bob Neuwirth, americký spevák, producent, skladateľ a výtvarník (* 1939)
- 19. máj – Michal Hrušík, slovenský diplomat (* 1984)
- 19. máj – Dušan Kabát, slovenský futbalista (* 1944)
- 22. máj – Hazel Hendersonová, americká futurologička a ekonómka anglického pôvodu (* 1933)
- 23. máj – Jozef Kot, slovenský spisovateľ (* 1936)
- 26. máj – Andrew Fletcher, anglický hudobník a zakladateľ skupiny Depeche Mode (* 1961)
- 26. máj – Ray Liotta, americký herec a producent (* 1954)
- 27. máj – Angelo Sodano, taliansky kardinál, štátny sekretár Svätej stolice vo Vatikáne a dekan kardinálskeho kolégia (* 1927)
- 28. máj – Bujar Nishani, albánsky politik, bývalý prezident Albánska (* 1966)
- 29. máj – Ján Zavarský, slovenský scénograf a grafik (* 1948)
- 30. máj – Boris Pahor, taliansky spisovateľ píšuci slovinsky (* 1913)
- 6. jún – Valerij Viktorovič Riumin, ruský kozmonaut (* 1939)
- 14. jún – Ondrej Rigo, slovenský sériový vrah (* 1955)
- 15. jún – Philippe Nozières, francúzsky fyzik, známy predovšetkým vďaka práci vo fyzike pevných látok, špeciálne v oblasti štúdia správania elektrónov v kovoch (* 1932)
- 17. jún – Jean-Louis Trintignant, francúzsky herec (* 1931)
- 22. jún – Jüri Tarmak, estónsky atlét (* 1946)
- 23. jún – Stien Kaiser, holandská rýchlokorčuliarka (* 1938)
- 27. jún – Colin Blakemore, britský neurofyziológ a emeritný profesor University of Oxford (* 1944)
- 3. júl – Robert Curl, americký chemik, nositeľ Nobelovej ceny (* 1933)
- 3. júl – Dušan Ondrejovič, slovenský filozof a teológ, zaoberal sa výskumom protestantského myslenia (* 1930)
- 6. júl – James Caan, americký herec (* 1940)
- 8. júl – Šinzó Abe, japonský politik (* 1954)
- 10. júl – Anvar Čingizoglu, azerbajdžanský prozaik, novinár, historik a etnológ (* 1962)
- 10. júl – Ján Solovič, slovenský spisovateľ a dramatik (* 1934)
- 10. júl – Alexander Strelinger, bývalý slovenský kameraman a fotograf (* 1934)
- 11. júl – Erik Hornung, švajčiarsky egyptológ (* 1933)
- 14. júl – Teodor Münz, slovenský filozof (* 1926)
- 14. júl – Ivana Trumpová, prvá manželka Donalda Trumpa, modelka (* 1949)
- 15. júl – Ivan Bajo, slovenský vysokoškolský pedagóg, horolezec, publicista a ilustrátor (* 1935)
- 24. júl – David Warner, anglický herec (* 1941)
- 25. júl – David Trimble, britský politik, nositeľ Nobelovej ceny za mier (* 1944)
- 26. júl – James Lovelock, britský ekológ (* 1919)
- 28. júl – Ondrej Demáček, slovenský stredoškolský učiteľ matematiky a informatiky (* 1940)
- 29. júl – Juris Hartmanis, americký informatik (* 1928)
- 30. júl – Nichelle Nichols, americká herečka a speváčka (* 1932)
- 30. júl – Karol Rosmány, slovenský architekt, grafický dizajnér, typograf a ilustrátor (* 1937)
- 2. august – Lucien Kroll, belgický architekt (* 1927)
- 7. august – Anatolij Vasilievič Filipčenko, sovietsky kozmonaut (* 1928)
- 8. august – Olivia Newton-John, austrálska herečka a speváčka (* 1948)
- 8. august – Jozef Tomko, slovenský kardinál (* 1924)
- 9. august – Pavol Kubovič, slovenský poslanec NR SR, podpredseda SDKÚ-DS a exstarosta mč. Bratislava-Ružinov (* 1960)
- 9. august – Sergej Makara, slovenský vysokoškolský pedagóg, básnik (* 1937)
- 11. august – Anne Heche, americká herečka (* 1969)
- 12. august – Wolfgang Petersen, nemecký filmový režisér (* 1941)
- 13. august – Jiří Vodrážka, český jadrový fyzik pôsobiaci na Slovensku (* 1938)
- 26. august – Hana Zagorová, česká speváčka, skladateľka, textárka, herečka a moderátorka (* 1946)
- 30. august – Michail Sergejevič Gorbačov, sovietsky komunistický politik, jediný prezident Sovietskeho zväzu (* 1931)
- 30. august – Don Leslie Lind, americký astronaut (* 1930)
- 1. september – Ľudovít Komadel, slovenský plavec, olympionik a športový lekár (* 1927)
- 2. september – Frank Drake, americký rádioinžinier a astronóm (* 1930)
- 2. september – Vladimír Medek, český ekonóm a prekladateľ (* 1940)
- 6. september – Just Jaeckin, francúzsky filmový režisér, scenárista, herec, fotograf, maliar a sochár (* 1940)
- 7. september – Valerij Poľakov, ruský kozmonaut (* 1942)
- 7. september – Michal Stríženec, slovenský vedec v odbore experimentálnej psychológie (* 1932)
- 8. september – Alžbeta II., kráľovná Spojeného kráľovstva (* 1926)
- 8. september – Ľubomír Dobrík, slovenský sudca a prokurátor, sudca Ústavného súdu SR (* 1952)
- 11. september – Alain Tanner, švajčiarsky režisér, filmový producent a scenárista (* 1929)
- 13. september – Jean-Luc Godard, francúzsky režisér, scenárista a producent (* 1930)
- 14. september – Irene Papas, grécka herečka a speváčka (* 1926)
- 14. september – Henry Silva, americký herec (* 1926)
- 15. september – Saul Aaron Kripke, americký logik a filozof (* 1940)
- 16. september – Mahsá Amíníová, iránska Kurdka, obeť policajnej brutality (* 1999)
- 17. september – Vlado Milunić, český architekt (* 1941)
- 18. september – Nick Holonyak, americký fyzik a elektrotechnik, vynálezca luminiscenčnej diódy (LED) (* 1928)
- 19. september – Dušan Bustin, slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg (* 1937)
- 22. september – Ladislav Švihran, slovenský spisovateľ literatúry faktu a prekladateľ (* 1931)
- 23. september – Louise Fletcher, americká herečka (* 1934)
- 28. september – Coolio, americký raper, hudobník, herec a hudobný producent (* 1963)
- 3. október – Tatiana Hrivnáková, slovenská herečka a pedagogička (* 1948)
- 7. október – Marta Černá, slovenská politička a ochrankyňa práv spotrebiteľov (* 1936)
- 10. október – Karel Pezl, český generál, náčelník generálneho štábu (* 1927)
- 10. október – Elias Vella, rímskokatolícky kňaz, minorita, exorcista, pedagóg, exercitátor a spisovateľ (* 1941)
- 11. október – Jaroslav Čejka, český tanečník a herec – mím (* 1936)
- 11. október – Angela Lansbury, britská herečka a speváčka (* 1925)
- 13. október – Jozef Liščák, slovenský právnik a politik, v rokoch 1994 – 1998 minister spravodlivosti SR (* 1947)
- 13. október – James Alton McDivitt, americký astronaut a skúšobný pilot (* 1929)
- 14. október – Robbie Coltrane, škótsky herec (* 1950)
- 14. október – Stanislav Kropilák, slovenský basketbalista 20. storočia (* 1955)
- 16. október – Lodewijk van den Berg, americký astronaut (* 1932)
- 16. október – Josef Somr, český herec (* 1934)
- 18. október – Franco Gatti, taliansky spevák, zakladateľ hudobnej kapely Ricchi e Poveri (* 1942)
- 20. október – Jiří Markovič, český kriminalista (* 1942)
- 22. október – Leszek Engelking, poľský básnik, spisovateľ, literárny historik a kritik (* 1955)
- 24. október – Leslie Jordan, americký herec (* 1955)
- 25. október – Branislav Hronec, slovenský hudobník, klavirista a hudobný skladateľ (* 1940)
- 28. október – Jerry Lee Lewis, americký rokenrolový a country spevák, hudobný skladateľ a klavirista (* 1935)
- 1. november – Filep Karma, papuánsky aktivista bojujúci za nezávislosť Západnej Papuy (* 1959)
- 1. november – Takeoff, americký rapper, člen skupiny Migos (* 1994)
- 4. november – Dezider Kollár, vysokoškolský pedagóg, jazykovedec (* 1931)
- 5. november – Aaron Carter, americký spevák a raper, brat speváka Nicka Cartera z kapely Backstreet Boys (* 1987)
- 5. november – Štefan Rosina, slovenský manažér, zakladateľ Matador Group (* 1932)
- 6. november – Edward Prescott, americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny (* 1940)
- 8. november – Dan McCafferty, škótsky spevák a skladateľ, bývalý frontman skupiny Nazareth (* 1946)
- 8. november – Marie Poledňáková, česká scenáristka a režisérka (* 1941)
- 9. november – Ivan Čarnogurský, slovenský manažér a politik, spoluzakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia (* 1933)
- 11. november – Gallagher, americký herec a komik (* 1946)
- 17. november – Frederick Brooks, americký informatik (* 1931)
- 19. november – Greg Bear, americký spisovateľ vedeckej fantastiky (* 1951)
- 19. november – Jason David Frank, americký herec (* 1973)
- 20. november – Hebe Bonafiniová, argentínska aktivistka, zakladateľka ľudskoprávneho hnutia Madres de Plaza de Mayo (* 1928)
- 24. november – Hans Magnus Enzensberger, nemecký spisovateľ (* 1929)
- 24. november – Börje Salming, švédsky hokejista (* 1951)
- 25. november – Irene Cara, americká herečka, speváčka a hudobná skladateľka (* 1959)
- 25. november – Klára Kubičková, slovenská historička architektúry (* 1936)
- 28. november – Clarence Gilyard, americký herec a vysokoškolský pedagóg (* 1955)
- 28. november – Emília Tomanová, slovenská výtvarníčka a bábkoherečka (* 1935)
- 30. november – Ťiang Ce-min, generálny tajomník Komunistickej strany Číny a čínsky prezident (* 1926)
- 30. november – Christine McVie, anglická rocková speváčka, skladateľka a klávesistka (* 1943)
- 1. december – Mylène Demongeot, francúzska herečka a autorka (* 1935)
- 5. december – Kirstie Alley, americká herečka (* 1951)
- 5. december – Mária Kráľovičová, slovenská herečka (* 1927)
- 6. december – Ičiró Mizuki, japonský anison spevák, skladateľ a herec (* 1948)
- 7. december – Ján Štefanovič, slovenský lekár, imunológ, akademik SAV (* 1928)
- 10. december – Soňa Valentová, slovenská herečka (* 1946)
- 11. december – Angelo Badalamenti, americký skladateľ filmovej hudby (* 1937)
- 12. december – Mirosław Hermaszewski, prvý poľský kozmonaut (* 1941)
- 15. december – Matúš Kučera, slovenský historik (* 1932)
- 16. december – Antonín Bajaja, český spisovateľ (* 1942)
- 16. december – Siniša Mihajlović, srbský futbalista (* 1969)
- 17. december – Dieter Henrich, nemecký filozof; zameriaval sa na systematickú rekonštrukciu Kantovej filozofie a nemeckého idealizmu (* 1927)
- 18. december – Ladislav Trojan, český herec (* 1932)
- 20. december – Vladimír Krčméry, slovenský onkológ, infektológ a epidemiológ, špecialista na tropickú medicínu (* 1960)
- 22. december – Anton Tkáč, slovenský cyklista (* 1951)
- 23. december – George Cohen, anglický futbalista (* 1939)
- 23. december – Slavo Kalný, slovenský publicista a spisovateľ (* 1929)
- 26. december – Anton Cepka, slovenský šperkár (* 1936)
- 29. december – Miroslav Číž, slovenský politik (* 1954)
- 29. december – Arata Isozaki, japonský architekt (* 1931)
- 29. december – Pelé, brazílsky profesionálny futbalista (* 1940)
- 29. december – Vivienne Westwoodová, britská módna návrhárka a environmentálna aktivistka (* 1941)
- 30. december – Miklós Duray, slovenský politik (* 1945)
- 30. december – Barbara Waltersová, americká moderátorka (* 1929)
- 31. december – Benedikt XVI., emeritný pápež (* 1927)
- 31. december – Barnabás Ferkó, slovenský lekár a politik maďarskej národnosti (* 1956)
- 31. december – Anita Pointer, americká speváčka a skladateľka (* 1948)
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 2022
