Chorvátsko

	Chorvátska republika
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; Lijepa naša domovino;
Miestny názov
• dlhý	Republika Hrvatska
• krátky	Hrvatska
Hlavné mesto	Záhreb; 45°48′ s.š. 16°0′ v.d.
Najväčšie mesto	Záhreb
Úradné jazyky	Chorvátčina
Demonym	Chorvát, Chorvátka
Štátne zriadenie; Prezident; Predseda vlády	parlamentná republika; Zoran Milanović; Andrej Plenković
Vznik	25. jún 1991 (vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie)
Susedia	Slovinsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Čierna Hora
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 56 594 km² (124.) ; km² (1,09 %)
Počet obyvateľov; • sčítanie (2022); • hustota (2022)	; 3 888 529; 68,70/km²
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2023; 73,490 miliárd $ (81.); 40 484 $ (56.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,827 (45.) – vysoký
Mena	euro (EUR)
Časové pásmo; • Letný čas	SEČ (UTC+1); SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	HRV / HR
Medzinárodná poznávacia značka	HR
Internetová doména	.hr
Smerové telefónne číslo	+385

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku 1991.

15°28′00″V / 45,25°S 15,466667°V / 45.25; 15.466667

Poloha

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

starovek: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi
1. storočie – 5. storočie: prevažne súčasťou Rímskej ríše
6. storočie – 9. storočie: dalmátske mestá súčasťou Byzantskej ríše, vznik Chorvátskeho kniežatstva, franský vplyv
6. – 7. storočie: osídľovanie Slovanmi (žijú tu dodnes) a Avarmi (vyhynuli v 9. stor.)
8. storočie: Slovanov a Avarov si podmanila Východofranská ríša
koniec 9. storočia – 11. storočie: samostatné Chorvátske kniežatstvo (neskôr od roku 924/925 Chorvátske kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska
1091 a 1102 – 1918: súčasť Uhorska, Dalmácia však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie)
14. storočie – 1797: Dalmácia prevažne pod kontrolou Benátskej republiky
od 15. storočia: sústavne napádané Turkami (Osmanskou ríšou), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo Slovinsko, neobsadená Dalmácia Benátskou republikou a Dubrovnícka republika)
pred 1700: vytlačenie Turkov
1797 – 1918: Dalmácia súčasťou Rakúska (s výnimkou rokov 1805 – 1814, keď bola Napoleonom pripojená k Francúzsku)
prvá polovica 19. storočia: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov (ilyrizmus)
1848 – 1849: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom J. Jelačičom) postavila na stranu Habsburgovcov (Rakúska) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo Viedni a v Maďarsku
1867 – 1918: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci Rakúska-Uhorska spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska
1868 – 1918: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. chorvátsko-uhorského vyrovnania (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán.
koniec 19. stor.: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného Rakúsko-Uhorska.
1918: Keďže Prvá svetová vojna vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa 1. decembra 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu.
1939 – 1941: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu

1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
1990:
- apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
- august: premenovanie na "Chorvátska republika"
1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie
1. január 2023: Chorvátsko sa stalo členom eurozóny a členom Schengenu

Obyvateľstvo

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov.Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).

Národnostné zloženie

V roku 2001:^[3]

Chorváti 89,63 %
Srbi 4,54 %
Bosniaci 0,47 %
Taliani 0,44 %
Maďari 0,37 %
Albánci 0,34 %
Slovinci 0,30 %
Česi 0,24 %
Rusi 0.1 %

Náboženské zloženie

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Cestovný ruch

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.

Doprava

Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky: