Martin Milan Šimečka

Pochádza z rodiny filozofa, spisovateľa a disidenta Milana Šimečku^[2] a prekladateľky a vysokoškolskej pedagogičky Evy Šimečkovej (rod. Lahodovej).^[2][3] Keďže mu komunistický režim v ČSSR znemožňoval štúdium, vyučil sa na učilišti v Slovnafte, kde zmaturoval v roku 1977.^[1] Do roku 1989 prešiel viacerými povolaniami (ošetrovateľ, predavač, plavčík, kurič^[4] a i.). V roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pracoval ako šéfredaktor až do roku 1996, potom v rokoch 1997 – 1999 pracoval ako šéfredaktor týždenníka Domino fórum. Od roku 1999 pracoval ako šéfredaktor denníka SME, 27. septembra 2006 na funkciu abdikoval. V rokoch 2006 – 2008 bol šéfredaktorom českého týždenníka Respekt, v ktorom následne do roku 2016 pôsobil na pozícii editora.^[1] Od roku 2016 je stálym redaktorom Denníka N, v ktorom od jeho vzniku pôsobí aj ako šéf redakčnej rady.^[5]

S manželkou prekladateľkou, tlmočníčkou a novinárkou Martou Šimečkovou (rod. Frišovou; dcérou historika, publicistu a politika Eduarda Friša a prekladateľky, publicistky a propagátorky česko-slovenskej vzájomnosti Sone Čechovej)^[6][7] má syna Michala (* 1984), ktorý sa angažuje v politickom hnutí Progresívne Slovensko^[6][8] a dcéru Júliu (* 1989), ktorá je molekulárnou biologičkou.^[7][9]

Publikovať začal roku 1980 v samizdatových časopisoch (Obsah, Kontakt, Fragment-K) a v edíciách (Petlice, Fragment-K). V 80. rokoch editoval Tatarkove Navrávačky, ktoré vyšli v zahraničí. Ako publicista prispieval od roku 1989 do periodík Smena, Domino fórum, Národná obroda, Kultúrny život, Slovenské pohľady, Literární noviny, Respekt, Listy a i. Píše nielen prózu, ale venuje sa i publicistickým dielam, ktoré píše pre rôzne slovenské aj zahraničné periodiká. Tematicky sa v publicistike zameriava najmä na slovenskú politickú a kultúrnu situáciu. V oblasti prózy kladie dôraz na autenticitu zážitkov ako protiklad k svetu reálneho socializmu, vďaka čomu jeho diela obsahujú veľa autobiografických prvkov.^[1]

Samizdatová literatúra

• 1981 – Vojenská knižka, zbierka poviedok
• 1982 – Výpoveď, novela
• 1983 – Žabí rok, novela. Dostupné online a ako e-kniha.
• 1984 – Světelná znamení, súbor komentovaných listov jeho otca z väzenia
• 1987 – Džin, novela

Porevolučná literatúra

• 1990 – Džin, súbor noviel (Výpoveď, Žabí rok, Džin)
• 1991 – Světelná znamení, súbor komentovaných listov jeho otca z väzenia
• 1997 – Záujem, novela
• 1998 – Hľadanie obáv, výber z publicistiky
• 2017 – Medzi Slovákmi
• 2018 – Světelná znamení
• 2019 – Všetko malo byť inak : Slovensko po roku 1945
• 2020 – Telesná výchova
• 2022 – Príhody tuláka po Slovensku

• 1988: Cena Jiřího Ortena za knihu Žabí rok ^[10]
• 1991: cena Európsky fejtón, prémia za esej Nedorozumění ^[11]
• 1994: Los Angeles Times Book Award za knihu The Year of the Frog (anglický preklad knihy Žabí rok, preložil Peter Petro) ^[12]
• 2018: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, prepožičaný prezidentom SR Andrejom Kiskom ^[13]
• 2018: Cena Dominika Tatarku za rok 2017 za knihu Medzi Slovákmi ^[14]