Slovenčina

Slovenčina je oficiálne úradným jazykom Slovenska, Vojvodiny a od 1. mája 2004 jedným z jazykov Európskej únie. Jazykový kód alebo po anglicky Language Code je sk príp. slk podľa ISO 639. Slovenčina je známa ako „esperanto“ slovanských jazykov, vníma sa ako najzrozumiteľnejšia aj pre používateľov iných slovanských jazykov.^[2]

V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1).^[1]

Počet slovenských slov fungujúcich alebo aspoň raz použitých v písaných textoch súčasnej slovenčiny nachádzajúcich sa v Slovenskom národnom korpuse môžeme odhadovať na viac ako 3 milióny (podľa jednotlivých tvarov) alebo približne 2 milióny (podľa počtu základných tvarov, v ktorých sú obsiahnuté všetky ich tvary nachádzajúce sa v textoch korpusu).^[3]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kodifikačná príručka

Kodifikačné príručky určujú, ktoré slová sa v slovenčine považujú za spisovné. Ide o 4 zákonom predpísané knihy.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenské nárečie

Slovenské nárečia sa navzájom značne rôznia a delia sa na 3 skupiny:

• západoslovenské nárečia (najbližšie češtine).
• stredoslovenské nárečia (v južnej časti majú niekoľko znakov spoločných s južnoslovanskými jazykmi)
• východoslovenské nárečia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská abeceda

Slovenčina používa abecedu zloženú z modifikovaných latinských písmen. Modifikácie spočívajú v používaní diakritických znamienok: dĺžňa, mäkčeňa, dvojbodky a vokáňa. Na označenie jednej hlásky sa zvyčajne používa jedno písmeno.

Malá slovenská abeceda vo svojom poradí:

a á ä b c č d ď dz dž e é f g h ch i í j k l ĺ ľ m n ň o ó ô p q r ŕ s š t ť u ú v w x y ý z ž

V slovenskom hláskosloví rozlišujeme:

• samohlásky: a á ä e é i í o ó y ý u ú
• dvojhlásky: ia ie iu ô
• spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ĺ ľ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž

Spoluhlásky q, w a x sa používajú len v slovách cudzieho pôvodu. Z historických dôvodov sa však v slovenských textoch (najmä vo vlastných menách) používajú aj české hlásky ě, ř, ů a nemecké hlásky ö a ü.

Bližšie informácie v hlavnom článku: skloňovanie v slovenčine

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny slovenčiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam niektorých chýb v slovenčine