Čchang-e 5

	Čchang-e 5
	orbiter, lander, vzostupný modul, návratové puzdro
Prevádzkovateľ	CNSA
Hlavní dodávatelia	CNSA
Dátum štartu	23. november 2020, 20:30 UTC
Nosná raketa	Dlhý pochod 5
Kozmodróm	Wen-čchang
Trvanie misie	1254 dní (prebiehajúci let)
COSPAR ID	2020-087A
Hmotnosť	8 200 kg (štartovacia)
Energia	solárne panely, batérie (orbiter); solárne panely, batérie (pristávacia sonda); solárne články, batérie (vzostupná sonda); batérie (návratová sonda)
Pristátie na Mesiaci
Teleso	Mesiac
Dátum	1. december 2020, 15:11 UTC
Súradnice	40°48′S 58°06′Z / 40,8°S 58,1°Z 58°06′Z / 40,8°S 58,1°Z
	Kozmonautický portál

Čchang-e 5 (čín. 嫦娥五号; pchin-jin: Cháng’é wǔhào; angl. Chang’e 5) je čínska robotická mesačná prieskumná misia, pozostávajúca z pristávacej sondy a návratovej sondy so vzorkami. Nosná raketa Dlhý pochod 5 so sondou odštartovala 23. novembra 2020 o 20:30 UTC z kozmodrómu Wen-čchang.^[1]^[2]

Pristávací modul 1. decembra 2020 o 15:11 UTC úspešne pristál na povrchu Mesiaca pri osamotenom komplexe lunárnych dómov Mons Rümker v Oceáne búrok (Oceanus Procellarum) a v priebehu ďalších hodín začal so zberom vzoriek tamojšieho regolitu, ktoré boli následne vynesené späť k orbiteru.^[3] Odobraných bolo 1,7 kg vzoriek, čo je asi desaťkrát väčšia hmotnosť, ako bola hmotnosť vzoriek dovezená sovietskou Lunou 24. Pristátie návratovej kapsuly so vzorkami na Zemi prebehlo 16. decembra.^[4]

Štart bol pôvodne plánovaný na december 2019, bol však odložený pre zlyhanie rakety Dlhý pochod 5 v roku 2017.^[5] Čchang-e 5 je prvou čínskou návratovou misiou, ktorej cieľom je návrat na Zem s aspoň 2 kilogramami vzoriek lunárnej pôdy a horniny.^[6] Rovnako ako jeho predchodcovia, sonda je pomenovaná po čínskej bohyni mesiaca Chang'e. Predchádzajúca mesačná misia s odberom vzoriek a ich návratom na Zem bola Luna 24 v roku 1976.

Profil misie^[7]

Pristátie v severozápadnej oblasti Mesiaca, oblasť odberu vzoriek je Mons Rümker v Oceanus Procellarum.^[8]

Misia sa skladá zo štyroch modulov: lander mal zhromaždiť asi 2 kg vzoriek z hĺbky 2 m pod povrchom a umiestnil ich do vzostupnej sondy, ktorá odletela na lunárnu obežnú dráhu, kde vykonala automatické stretnutie a dokovanie s orbiterom, ktorý presunul vzorky do návratovej kapsule pre dopravu na Zem.^[9]

Užitočné zaťaženie

Lander nesie pozemné kamery, panoramatickú kameru, minerálny spektrometer, analytický prístroj na analýzu zemného plynu, analytický prístroj pre zloženie pôdy, odberový prierezový teplotný detektor a radar prenikajúci do zeme. Na získanie vzoriek je vybavený robotickým ramenom, rotačno-nárazovým vrtákom, lopatkou na odber vzoriek a separačnými trubicami na izoláciu jednotlivých vzoriek.