Slovenská abeceda

Slovenskou abecedou tu primárne myslíme súbor všetkých písmen grafickej sústavy slovenského jazyka. Slovenská abeceda pozostáva zo 46 písmen. Každé z nich má dve podoby, tzv. malé písmeno a tzv. veľké písmeno (kedy sa má použiť malé a kedy veľké písmeno určujú pravidlá pravopisu). Tieto písmená okrem toho majú určité predpísané poradie. Nasleduje zoznam spomínaných 46 písmen v spomínanej malej a veľkej podobe a v spomínanom predpísanom poradí v ich tlačenej podobe:^[3]. V niektorých slovách je možné nájsť písnená prevzaté z iných jazykov. napr. ö (röntgen). Tieto písmená nie sú zahrnuté v slovenskej abecede.

• malé písmená: a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž
• veľké písmená: A, Á, Ä, B, C, Č, D, Ď, DZ, DŽ, E, É, F, G, H, CH, I, Í, J, K, L, Ĺ, Ľ, M, N, Ň, O, Ó, Ô, P, Q, R, Ŕ, S, Š, T, Ť, U, Ú, V, W, X, Y, Ý, Z, Ž.

Dvojhlásky ia, ie, iu (na rozdiel od dvojhlásky ô) sa nepovažujú za samostatné písmená, a teda ani za súčasť abecedy. Považujú sa za dve písmená.

V písme sa popri písmenách abecedy používajú interpunkčné znamienka.^[3]

Písmená slovenskej abecedy možno rozdeliť nasledovne:

delenie 1:^[4]

• veľké písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)
• malé písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť tlačené alebo písané (pozri nižšie)

delenie 2:^[4]

• tlačené písmená – tieto sú uvedené vyššie; môžu byť veľké alebo malé
• písané písmená – tieto tu nie sú zobraziteľné; môžu byť veľké alebo malé

delenie 3:^[3]

• jednoduché písmená bez diakritiky (t. j. litery v užšom zmysle, t. j. základné latinské písmená): a, b, c, d, e, f, g, h, i, j, k, l, m, n, o, p, q, r, s, t, u, v, w, x, y, z
• písmená vytvorené pridaním diakritických znamienok:
  • dĺžeň (´): á, é, í, ĺ, ó, ŕ, ú, ý,
  • mäkčeň (ˇ): č, ď, ľ, ň, š, ť, ž,
  • dve bodky (¨): ä,
  • vokáň (ˆ): ô
• zložky: dz, dž, ch.

delenie 4:^{[pozn 1]}

• spoluhláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce spoluhlásky), a to v podobe buď jednoduchých spoluhláskových písmen alebo v podobe spoluhláskových zložiek – zoznam pozri nižšie.
  • 32 spoluhláskových písmen: b, c, č, d, ď, dz, dž, f, g, h, ch, j, k, l, ĺ, ľ, m, n, ň, p, q, r, ŕ, s, š, t, ť, v, w, x, z, ž
• samohláskové písmená (t. j. písmená vyjadrujúce samohlásky, t. j. vyjadrujúce buď jednoduché samohlásky alebo dvojhlásky) – zoznam pozri nižšie
  • 14 samohláskových písmen: a, á, ä, e, é, i, í, o, ó, ô, u, ú, y, ý

Podrobnejšia verzia hláskovej časti tejto tabuľky je uvedená v článku Fonetika a fonológia slovenčiny; podrobnejšia verzia obsahuje aj fonémy, transkripciu podľa IPA, sčasti aj iné transkripcie a obsahuje aj hlásky vznikajúce v skupinách d/t/n/l+e/e/í, pri spodobovaní a pod.

V slovenskej abecede, a teda aj vo vyššie uvedenej tabuľke, sú – ako vidno – obsiahnuté aj zložky, t. j. ch, dz, dž. Podrobnejšie o problematike slovenských zložiek (teda dz, dž a ch) pozri v článku zložka (jazykoveda).

Dvojhláskové grafémy (písmená) v slovenčine sú (v hranatých zátvorkách sú uvedené zodpovedajúce hlásky, teda samohlásky v pravom slova zmysle):

• ia [ia]
• ie [ie]
• iu [iu]
• ô [uo].