Čelná priehlbina
Čelná priehlbina (iné názvy: predhlbina, (čelná) predhlbeň, čelná hlbina, zriedkavo čelná predhĺbenina, čelná priehlbeň; angl. foredeep, nem. Vortiefe/Randsenke/Saumtiefe) je:
- v širšom zmysle synonymné označenie panvy predpolia[1][2][3] (pozri nižšie)
- v užšom zmysle najhlbšia časť panvy predpolia medzi čelom nasúvaných príkrovov a oblasťou predhrbu[4] (angl. forebulge)[5]
- skrátene Karpatská čelná priehlbina[6]
Vznik
Termín (Vortiefe) pôvodol zaviedol E. Suess v roku 1909 na označenie terciérnych trogov v čele Karpát a Álp; dnes sa používa v širších významoch.[7][8]
Ukážky definícií
Ukážky definícií a charakteristík v prvom vyššie uvedenom význame:
- Výraz čelná priehlbina sa používa ako synonymum výrazu panva predpolia.[5]
- Predhlbiny sú čelné molasové panvy pohorí (orogénov), v ktorých spravidla vyznievajú orogenetické deformácie.[9]
- Čelná priehlbina je pomerne úzky sedimentačný priestor vyvinutý pozdĺž celého pohoria, v ktorom spravidla doznievali orogenetické deformácie. Vznikal zvyčajne v čele vrásnených pohorí alpínskeho charakteru v terciéri. Premiestňoval sa s čelom pásma vrásnenia do predpolia. Jeho výplň má typický molasový charakter.[10]
- Čelná priehlbina je mobilná zníženina (zvyšková geosynklinála, exogeosynklinála), ktorá sa nachádza pred vznikajúcim orogénom a prijíma odpadové úlomky zdvíhajúceho sa pohoria[11]
- Nepravá geosynklinála (parageosynklinála) má cyklus vývoja a zániku (tzv. geosynklinálny cyklus). Tento cyklus sa delí na obdobia. V neskoro[m] geosynklinálnom období vznika[jú] korytovité panvy vyplnené molasou; najmladšia je pri vonkajšom okraji, nazýva sa predhlbeň a leží už na predpolí (predpolie je kontinentálna časť na jednom z dvoch horizontálnych koncov geosynklinály, opak hypotetického oceánskeho konca).[12]
