Peter Pellegrini

Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.^[5]

Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný,^[9] keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom Národnej rady SR.^[10] V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde pôsobil až do roku 2006.^[11]

Poslanec NR SR

V parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR.^[12] Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru.^[5] Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.^[5]

V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR.^[13] Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.^[5]

Predseda NR SR

V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov.^[14] V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR.^[5] Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom.^[11] Po demisii ministra školstva Dušana Čaploviča sa stal 3. júla 2014 ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo funkcii pôsobil do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR.^[5]

Predseda vlády

V parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.^[15]V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.^[5]

Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov.^[4][5] Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018, NR SR schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády)^[16][17] a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, 26. marca 2018.^[18][19]

Po približne roku pôsobenia v úrade mal naplánované prijatie u prezidenta USA, Donalda Trumpa. Bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš zdôraznil, že to má veľký význam, zo slovenských vysokých ústavných činiteľov sa to doposiaľ nepodarilo dosiahnuť Andrejovi Kiskovi.^[20][21] Stretnutie prebehlo 3. mája 2019.^[22]

Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.^[23] V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR.^[24] Strana skončila po víťazstve OĽaNO v opozícii. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany.^[25] Vyzval Roberta Fica, aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu.“^[26] Pellegrini 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane.^[27] Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER.^[28] Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020.^[29] Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.^[30]

Opäť predsedom NR SR

V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD.^[31] Pellegrini získal 337 976 hlasov.^[32] Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície.^[33] 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.^[34]

Prezident SR

Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024.^[35] Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou Transparency International označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov.^[36] Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom.^[37] Podľa organizácie spolu v kampani minul cez 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac ako povoľuje zákon.^[38] Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom.^[39] Pellegrini bol zároveň obvinený z výhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.^[40][41]

V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola.^[42] Kampaň po prvom kole volieb zameral na vojnou na Ukrajine, svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.^[43]

V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavuje 1 409 255 hlasov. Tým bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident, ktorý bude 15. júna 2024 inaugurovaný a v prezidentskom úrade vystrieda Zuzanu Čaputovú.^[44] Pellegrinimu sa ako prvému podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie posty – predsedom NR SR bol dvakrát, jedenkrát bol premiérom a teraz sa stane prezidentom.^[45] 23. apríla absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.^[46]

Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka Plus 7 dní, ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je homosexuál, odpovedal záporne. Následne sa však podľa Denníka N Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o sexuálnej orientácii boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.^[47][48]