Ďateľ hnedkavý

druh vtáka rodu Dendrocopos

Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý[3]; lat. Dendrocopos syriacus[4]) je druh z čeľade ďatľovité. Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkánsky polostrov. Na Slovensko prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % mapovacích kvadrátov).[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ hnedkavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v minulosti rozšíril svoj areál cez Balkánsky polostrov do Strednej Európy.[1]

Ďateľ hnedkavý

Samček
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dendrocopos syriacus
Hemprich & Ehrenberg, 1833
Synonymá
Picoides syriacus,
ďatel sýrsky,
ďatel hnedkastý

Mapa rozšírenia ďatľa hnedkavého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis

Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 – 23 cm[6][7], rozpätie krídel 34 – 38 cm[7] a maximálnu hmotnosť 82 g[8]. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn.[6] Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené[6][7] a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.[8]

Hlas

Volá mäkšie ako ďateľ veľký[7] „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“[6]. Má aj dlhé kotkodákavé volanie.[7] Bubnuje samec i samica[6], bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.[7]

Výskyt a stav na Slovensku

Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949[5]. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m.[5] Ďateľ hnedkavý je stály vták.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 – 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[5][9] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálnepopulácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Biotop

Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.[5]

Hniezdenie

V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne.[8] Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 – 5 cm vytesávajú obaja partneri, najmä samec. Samotná dutina je približne 35 cm hlboká a široká 11,5 cm. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.

Potrava

Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou[8], bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.

Ochrana

Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12]

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blutspecht na nemeckej Wikipédii.