Škandinávske vrchy

Škandinávske vrchy je pohorie, ktoré sa rozprestiera na Škandinávskom polostrove. Západná časť pohoria má strmé svahy na pobreží so Severným a Nórskym morom, pričom vytvára známe nórske fjordy. Severovýchodná časť sa postupne stáča k Fínsku. Sever pohoria s vrcholmi nad 2 000 m n. m. sa nachádza za polárnym kruhom a tvorí hranicu Švédska a Nórska.

Škandinávske vrchy (Skanderna, Fjällen, Kjølen)
pohorie
Vrchol Ahkka z Národného parku Sarek
Štáty	Fínsko,   Nórsko,   Švédsko
Najvyšší bod	Galdhøpiggen
- výška	2 469 m n. m.
- súradnice	61°38′11″S 8°18′45″V / 61,63639°S 8,31250°V / 61.63639; 8.31250
Dĺžka	1 700 km [1]
Šírka	320 km [1]
Orogenéza/vrásnenie	kaledónske vrásnenie
Perióda	prvohory - ordovik
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pohorie nie je veľmi vysoké ale svahy hôr sú strmé. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú v nórskej časti Oppland. Galdhøpiggen (2 469 m) v južnom Nórsku je najvyšším vrcholom v štáte, Kebnekaise s 2 104 m je najvyšší vrchol Švédska a Halti (1 328 m) je najvyšším vrchom vo Fínsku. Severská poloha pohoria spolu s vlhkosťou Atlantického oceánu vytvárajú ľadovcové polia a ľadovce, ktoré v spojení so strmými vrchmi vytvárajú veľkolepú a dramatickú scenériu.

Škandinávske vrchy vznikli kaledónskym vrásnením a sú tak geologicky prepojené s pohoriami v Škótsku, Írsku a cez Atlantik aj v Severnej Amerike s Apalačskými vrchmi. Podľa geológov v minulosti tvorili jedno spoločné pohorie až kým sa nerozpadol superkontinent Pangea. Vrchy erodovali na jednu pätinu svojej pôvodnej veľkosti. Sú jedným z najstarších existujúcich pohorí na svete.