Bambusovaté
Bambusovaté[1] (staršie: bambusovité[2][3]; mimo taxonómie: bambusy[4][5][6][7][8][9][10]; lat. Bambusoideae) je podčeľaď čeľade lipnicovité (=trávy; lat. Poaceae).
Výskyt
Bambusy sa vyskytujú v tropickom, subtropickom a menej často v miernom pásme. Konkrétne sa vyskytujú v juhovýchodných USA a v celej Strednej a Južnej Amerike, ďalej v takmer celej Afrike južne od Sahary, ako aj v Ázii od Indie (vrátane), Japonska (vrátane) a juhovýchodnej Číny (vrátane) po severnú Austráliu (vrátane). Bambusy rastú aj v značných nadmorských výškach (napr. v Južnej Amerike do výšky 4 700 m n. m.).[11][5]
Do Európy sa prvé bambusy dostali koncom 19. storočia, ale väčšina teraz známych druhov a variet bola dovezená nemeckými, belgickými a holandskými pestovateľmi až začiatkom 90. rokov 20. storočia.[6]
Systematika
podčeľaď bambusovaté (Bambusoideae):[11][8][12]
- tribus Arundinarieae (staršie niekedy zaraďované ako podtribus pod Bambuseae)
- tribus Bambuseae
- tribus Olyreae (staršie niekedy uvádzané rozdelené na viacero tribusov)
Údaje o počte rodov a druhov patriacich do podčeľade sa v závislosti od autora značne rozchádzajú: počet rodov sa staršie uvádzal 45, 50, 60 či 75, novšie skôr 90, 100 či 115; počet druhov sa staršie uvádzal okolo 600, alebo medzi 600 a 700, novšie vyše 1400, vyše 1500 či vyše 1600. Tieto rozdiely v počtoch vyplývajú prevažne len z odlišne širokého vymedzenia rodov a druhov u jednotlivých autorov, čiže reálny obsah podčeľade sa medzi autormi veľmi nemení (hoci niekoľko rodov bolo v posledných desaťročiach z čeľade vylúčených).[5][4][8][13][7][10][9][14][15]
Príklady rodov patriacich do tejto podčeľade sú: bambus (Bambusa), bambusník (Dendrocalamus), trsťovník (Pseudosasa), Bashania, Fargesia, Phyllostachys, Sasa, Sasaella a Semiarundinaria.[9][1]
Charakteristika
Bambusy z tribusov Arundinarieae a Bambuseae majú zdrevnatené steblá, bambusy z tribusu Olyreae ich zdrevnatené nemajú. Bambusy z tribusu Arundinarieae rastú skôr v miernom pásme, ostatná dva tribusy naopak v tropickom a subtropickom pásme.[11]
Bambusy sú viacročné stromy alebo kry, niektoré druhy sú nízke a pokrývajú pôdu, iné druhy sú vysoké a môžu rásť až do výšky okolo 40 či 50 m. Niektoré druhy majú schopnosť šíriť sa z miesta výsadby do okolia prostredníctvom podzemkov. Mnohé druhy rastú v podobe hustých porastov. Bambusy kvitnú buď ročne alebo u niektorých druhov každých 12 alebo až 120 rokov, pričom všetky rastliny jedného regiónu kvitnú naraz. Po vykvitnutí obyčajne rastliny zahynú.[5][14]
Listy sú stopkaté (čo je výnimočný znak čeľade lipnicovité), široko elipsovité.[1] Majú klásky kvetov so 6 tyčinkami usporiadané do metlín. Plod je zrno, kôstkovica alebo bobuľa.[9]
Bambusy partia medzi najrýchlejšie rastúce rastliny na svete - niekedy steblo rastie až rýchlosťou 1 meter za deň.[5]
Využitie
Bambusy sú užitočné v mnohých ohľadoch. Napríklad z významného rodu bambus je najdôležitejší druh bambus trsteníkovitý (Bambusa bambos[16] alebo Bambusa arundinacea). Jeho steblá sa využívajú ako materiál v stavebníctve a na výrobu nábytku. Jeho tenké čiarkovité zospodu chlpaté listy sa používajú na výrobu rohoží a športového náradia, lyko na výrobu papiera. Okrem toho sa jeho bobule a mladé výhonky konzumujú ako zelenina. Bambus konzumujú aj napr. pandy (pandy z rodu Ailurus a pandy veľké).[9]
Rody bambusník a trsťovník sú okrasné druhy pestované aj v našich podmienkach.[1]
Steblá druhu Pseudosasa amabilis (=Arundinaria amabilis) sa používajú na výrobu udíc.[10]
Zdroje
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bambusovaté
