Chopok
Chopok (2 023,6 m n. m.)[2] (po maďarsky: Hopok[3]) je tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier. Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry[4] Ide o turisticky vyhľadávaný vrchol s rozsiahlym kruhovým výhľadom.
| Chopok | |
| vrch | |
 Pohľad na vrcholovú časť Chopka | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Banskobystrický kraj |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Demänovská Dolina, Horná Lehota[1] |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Hron, Váh |
| Nadmorská výška | 2 023,6 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′35″S 19°35′35″V / 48,94301°S 19,59313°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo severnej strany od Lukovej po  turistickej značke |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja | |
| Wikimedia Commons: Chopok | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Tretí najvyšší vrch Nízkych Tatier | |
Poloha
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[5] Vrch leží v hlavnom hrebeni, na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie obcí Demänovská Dolina a Horná Lehota.[6] Susednými vrchmi sú na západe Dereše (2 004 m n. m.), na severe Konský grúň (1 771 m n. m.), na východe Konské (1 882 m n. m.) a Ďumbier (2 046 m n. m.) a na juhu Pálenica (1 654 m n. m.).[4]
Opis
Chopok, ležiaci v srdci pohoria, patrí medzi najnavštevovanejšie lokality Nízkych Tatier. Môže za to jednoduchá dostupnosť lanovkami, ktoré zo severu (z Jasnej) i juhu (zo Srdiečka) pohodlne vyvezú turistov na hrebeň pod samotný vrchol. Vrch tak býva častým východiskom túr na Ďumbier a ku Chate generála Milana Rastislava Štefánika, s pokračovaním cez Besnú do sedla Čertovica. Mimo hlavného vrcholu, pod ktorým stojí Kamenná chata pod Chopkom, je západne od rotundy - vrcholovej stanice druhý, nižší vrchol. V jeho blízkosti je inštalovaná meteorologická stanica. Severovýchodne sa nachádza mohutný ľadovcový kotol s Lukovým plieskom. Severné svahy odvodňujú prítoky Demänovky, južné svahy odvádzajú vodu do riečky Bystrianka.[4]
Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: stredisko Jasná leží na severnej Liptovskej a stredisko Kosodrevina na južnej Horehronskej strane. V decembri 2012 bolo obnovené spojenie oboch regiónov lanovkami.[7][8]
Meteorologická stanica
V blízkosti stanice lanovky sa nachádza meteorologická stanica, ktorej merania začali 1. decembra 1954.[9] Podľa meraní je na vrchole priemerná ročná teplota -1,1°C, pričom extrémne hodnoty dosahujú -31,5°C (17. januára 1963) pre minimum a 22°C (9. augusta 2013) pre maximum. Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 1034 mm, pričom denné maximum 70,8 mm spadlo 1. augusta 1986. Ako známe miesto prakticky neustáleho vetra (Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku) tu jeho priemerná rýchlosť dosahuje 9,3 m/s, maximálny náraz vetra dosiahol 14. apríla 1988 rýchlosť 51 m/s, čo je v prepočte 184 km/h.
Výhľady
Z vrcholu Chopka je veľmi dobrý kruhový rozhľad na mnohé pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy a jedinečný pohľad je na Vysoké Tatry. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať i Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy, nezriedka je pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[10]
Prístup
Najjednoduchší prístup zabezpečujú sedačkové a kabínkové lanovky z Jasnej a Srdiečka, ktoré sú zároveň východiskovými miestami značených turistických trás.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chopok
