Devínska Kobyla (vrch)
Devínska Kobyla (514,1 m n. m.[1][2]; nem. Thebener Kogel) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad mestskou časťou Devín, približne 9 km západne od centra Bratislavy.[3] Je najvyšším vrchom Devínskych Karpát a Bratislavy.
| Devínska Kobyla | |
| vrch | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava IV |
| Obce | Devínska Nová Ves, Devín |
| Časť | Devínska Kobyla |
| Pohorie | Malé Karpaty |
| Podcelok | Devínske Karpaty |
| Povodia | Morava, Malý Dunaj |
| Nadmorská výška | 514,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°11′22″S 16°59′44″V / 48,1894°S 16,9955°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Devína |
  Poloha v rámci Slovenska | |
 Poloha v rámci Bratislavského kraja | |
| Wikimedia Commons: Devínska Kobyla | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Nachádza sa na juhozápadnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Devínske Karpaty a jej časti Devínska Kobyla.[4] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Bratislava IV a zasahuje na katastrálne územie Devína a Devínskej Novej Vsi.[5] Najbližšími sídlami sú severozápadne situovaná Devínska Nová Ves, južne ležiaci Devín a východne ležiaca Dúbravka.[3] Popod vrchol prechádza Cesta hrdinov SNP.
Opis
Devínska Kobyla zakončuje hlavný hrebeň Malých Karpát. Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 opustené. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu a v tejto lokalite bola vybudovaná nová, verejnosti prístupná rozhľadňa. Severným smerom svahy klesajú do roviny Borskej nížiny, západným a južným smerom vymedzuje koryto Moravy a Dunaja susednú Viedenskú kotlinu, juhovýchodne pokračuje okraj pohoria so Švábskym vrchom (367 m n. m.) a východne dominuje vrch Kamzík (439 m n. m.) a Hrabovina (434 m n. m.).[2] Masív odvodňujú krátke vodné toky, smerujúce do Moravy a Dunaja. Vrch leží v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[3]
Územie európskeho významu
Devínska Kobyla patrí medzi územia európskeho významu rovnakého názvu Devínska Kobyla (SKUEV0280) s rozlohou 643,20 ha.[6] Zahŕňa v sebe celý masív vrchu od kopca Dúbravská hlavica až po Sandberg i celú národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla. Územie bolo vyhlásené výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1[7] v roku 2004 na rozlohe 649,26 ha, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu.
Národná prírodná rezervácia
Od roku 1964 je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou s celkovou rozlohou chráneného územia 101,12 ha. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam s význačnou xerotermickou vegetáciou, žijú tu viaceré chránené a ohrozené druhy. Do tejto NPR patrí aj lokalita Sandberg.[8]
Bývalá raketová základňa
Spojenie RTH je skrátene „rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu“, čo bol však názov pre raketovú základňu, ktorej výzbroj tvorili rakety typu S-125 Neva.[9] 16 rakiet bolo uložených v skupinách po štyroch vo veľkých železobetónových bunkroch.[10] Základňa, vybudovaná v rokoch 1979 – 1983, tvorila počas pretrvávajúcej studenej vojny súčasť obrany štátov Varšavskej zmluvy proti letectvu a raketám NATO. Kasárne na základni mali patriť medzi najlepšie vybavené v Československu.[9] Posádku 20 objektov tvorilo 140 vojakov.[10] Po Nežnej revolúcii v ČSSR, rozpade Sovietskeho zväzu a zániku Varšavskej zmluvy základňa stratila opodstatnenie, areál bol v polovici 90. rokov opustený (hoci stále strážený) a v roku 2000 ho Ministerstvo obrany vyhlásilo za nepotrebný.[11] V apríli 2022 bola vyhodnotená ideová súťaž ohľadne ďalšieho využitia bývalej raketovej základne.[12]
Turizmus
Vrchol je priamo prístupný po asfaltovej ceste. Výstup na jeho svahy je možný po červeno označenej turistickej trase, na vrchol však vedie zeleno značená odbočka. NPR je prístupná z Devínskej Novej Vsi po zelenej, žltej a modro označenej trase, ktoré smerujú ďalej na Devínsky hrad.
Rozhľadňa
V nadmorskej výške 514 metrov, v priestore bývalej raketovej základne, stojí 21 metrov vysoká rozhľadňa, financovaná mestskou časťou Devínska Nová Ves. Pre jej tvar ju miestni nazývajú modlivka, čo potvrdzuje inšpiráciu tvorcov faunou a flórou Devínskej Kobyly. Ide o štíhly tvar modlivky zelenej, ktorá žije na území. Druhým vizuálnym východiskom bol bodliak Pestrec mariánsky svojím tvarom a stavbou tela.[13] Váži 35 ton[14] a sprístupnená bola 15. júla 2020.[15]
Výhľady
Vrchol s viacerými budovami, no tiež lesným porastom, umožňuje len veľmi obmedzený výhľad. Nerušený kruhový rozhľad však ponúka rozhľadňa, z ktorej je vidieť mnohé vrchy Malých Karpát, Borskú a Podunajskú nížinu i priľahlé územie v Rakúsku i Maďarsku. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Vtáčnika, Tribča a predhorie Álp.[16]
Prístup
- po
zelenej značke z Devínskej Novej Vsi na vrchol - po
červeno značenej Ceste hrdinov SNP:- od juhu z hradu Devín
- od juhovýchodu zo Slavína cez Švábsky vrch[3]
Galéria
Dubové lesy na južných a západných stráňach
Východný svah, časť Biele skaly
Časť Hložina - Bukovina
Bývalá raketová základňa
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Devínska Kobyla (vrch)
Externé odkazy
- Šteffek J. (2005). Spoločenstvá suchozemských mäkkýšov severnej časti Devínskej Kobyly (Malé Karpaty). Malacologica Bohemoslovaca 4: 26-38.
- Fotogaléria bývalej základne
- Poloha na turistickej mape