Dudok chochlatý

druh vtáka rodu Upupa

Dudok chochlatý alebo dudok obyčajný[3] (lat. Upupa epops) je vták z radu dutinovce. Od mája roku 2008 je národným vtákom Izraela. Je známy pre svoj chochol a pestré sfarbenie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov dudok chochlatý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia klesá kvôli deštrukcii biotopov a nadmernému lovu. V Európe je trend populácie v období rokov 1982 – 2013 neistý.[1]

Dudok chochlatý

V juhovýchodnom Turecku.
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Upupa epops
Linnaeus, 1758
Synonymá
dudok obyčajný

Približné rozšírenie dudkov:

Dudok savanový (Upupa africana)

     Stály

Dudok chochlatý (Upupa epops epops)

     Hniezdiaci
     Stály
     Zimujúci

Dudok madagaskarský (Upupa marginata)

     Stály
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Taxonómia

Dudok chocholatý je z čeľade dudkovité (Upupidae). Ďalší druh, dudok nelietavý (Upupa antaios), ktorý sa v minulosti vyskytoval na ostrove Svätá Helena, vyhynul počas 16. storočia.[4] Medzi ostatné dudky patria dudok savanový (Upupa africana) a dudok madagaskarský (Upupa marginata).

Poddruhy

Rozlišuje sa 9 poddruhov. Severozápadnú Afriku, Európu a západnú Sibír obýva U. e. epops, územie ďalej na východ U. e. saturata a oblasť od Suezu k juhu U. e. major. Ďalších 6 poddruhov žije v Afrike južne od Sahary a v južnej Ázii.[5]

Opis

Má veľkosť hrdličky (dĺžka tela 25 – 29 cm, rozpätie krídel 44 – 48 cm), je celkom nezameniteľný, so širokými zaoblenými krídlami, výrazným vztyčiteľným chocholčekom na hlave a dlhým, tenkým, mierne nadol zahnutým zobákom. Sfarbenie je žltohnedo ružové s čiernymi a bielymi pruhmi, chvost je čierny so širokým bielym pruhom. Obe pohlavia sa sfarbením nelíšia. Lieta vlnovito a dosť vratko, na zemi správaním pripomína škorca.[5][6]

Je ostražitý a plachý.[7]

Hlas

Hlas "pu-pu-pu"

30 s, Slovensko, neupravovaná nahrávka, iné druhy: kolibiarik spevavý a pinka obyčajná

Hlas "pu-pu-pu"

7,2s, Rusko, upravovaná nahrávka, iné druhy: trsteniarik veľký a kukučka obyčajná

Dudok sa ozýva hlbokým trojslabičným opakovaným "pu-pu-pu    pu-pu-pu    pu-pu-pu..".[8][9]

Rozšírenie

Hniezdi na rozsiahlom území Európy, Ázie a Afriky. Ide o prevažne sťahovavý druh, so zimoviskom v južnej Ázii a Afrike južne od rovníka (pozri mapka rozšírenia nižšie).[5] Európska populácia je odhadovaná na viac ako 890 000 párov a vykazuje mierne klesajúcu tendenciu.[10]

Výskyt a stav na Slovensku

Na juhu Slovenska sa vyskytoval pravidelne. V posledných rokoch vymizol, od roku 1975 ustupuje z nížin.[11] Dôvodom bola zmena krajiny, úbytok biotopu[7] a chemizácia.[11] Hniezdi od 100 - 1 100 m n. m.[11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 600 - 1000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje má mierny pokles o 20 - 50%. Ekosozologický status v roku 1995 "V" - zraniteľný druh, v roku 1998 VU:B2c - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[12] V roku 2014 NT* C1,D1 - takmer ohrozený. Dôvodom preradenia do nižšej kategórie môže byť niektorý z nasledujúcich dôvodov: zvýšenie počtu rozmnožujúcich sa jedincov, rastúci trend populácie, zväčšovanie areálu alebo aj možnosti pozitívneho ovplyvnenia populácií z okolitých krajín.[2][13][14] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia "S" - majú vyhovujúci ochranársky status.[11]

Prostredie

Vyhľadáva otvorenú trávnatú krajinu s lesíkmi, živými plotmi a krovinami, často sa vyskytuje vo vinohradoch a sadoch.[6]

Hniezdenie

Hniezdia jednotlivo a teritoriálne. Hniezdo je v dutine, väčšinou na strome ale aj v búdkach, skalách a v domoch.[7] Niekedy býva úplne bez výstelky, inokedy na dno prináša stonky a steblá rastlín a kúsky kôry. Ročne máva jednu znášku, v máji, po 5 – 10 bielych alebo nažltlých vajciach s rozmermi 25 x 17 mm.[7] Dĺžka inkubácie je 16 dní, sedí iba samica, ktorej samec prináša potravu. Mláďatá sú spočiatku kŕmené iba samicou, od 10. dňa oboma rodičmi a hniezdo opúšťajú po 26 dňoch. Ďalších niekoľko dní sú kŕmené mimo neho a pohlavne dospievajú vo veku 1 roka.[5]

Potrava

V potrave prevažuje hmyz a jeho larvy, zvlášť chrobáky, dvojkrídlovce, blanokrídlovce, medvedíky obyčajné a stonožky, ďalej pavúky a dážďovky. Potravu hľadá prevažne na zemi.[5] Živí sa aj jaštericami a drobnými cicavcami.[7]

Galéria

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Externé odkazy


🔥 Top keywords: Hlavná stránkaŠpeciálne:HľadanieFacebookYouTubeŠpeciálne:PoslednéÚpravySlovenskoLiga majstrov UEFABratislavaCloud seedingJán MazákAdriana SklenaříkovaVoľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024Likvidita (platobná schopnosť)Real Madrid CFMilan Rastislav ŠtefánikDeň narcisovDubaj (mesto)17. aprílSlovenská abecedaČlenovia Európskej únieIzraelZoznam miest na SlovenskuDeň ZemeFedor FlašíkFrýdek-MístekZuzana DolinkováČierny kašeľIveta BartošováDruhá svetová vojnaKoníkovitéDunaj, k vašim službámKošiceIgnác GessayZoznam okresov na SlovenskuMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024Medveď hnedýAlojz HlinaRys ostrovidTomáš Taraba