Eliáš Galajda

Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, stredoškolské vzdelanie absolvoval na osemročnom Štátnom ruskom gymnáziu v Humennom kde zmaturoval roku 1951 a kde rok pôsobil ako pedagóg. Odtiaľ odišiel študovať ruštinu a ukrajinčinu (1952-1953) na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Po prvom ročníku ho vyslali na štúdium do Saratova na Filologickú fakultu Štátnej univerzity N. G. Černyševského (rus. Саратовский государственный университет имени Н. Г. Чернышевского) (1953-1955) a na Filologickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova v Moskve (1955-1958). V roku 1968 získal vysokoškolský titul PhDr., v roku 1972 mu bol udelený vedecký titul CSc. za kandidátsku dizertačnú prácu Puškinove rozprávky. K problému realizmu rozprávok^[1] a v roku 1976 mu bol priznaný titul doc. za habilitačnú prácu Ruská autorská rozprávka v druhej polovici 18. storočia a prvej polovici 19, storočia.

Roku 1958 začal pracovať v redakcii ukrajinských časopisov Dukľa a Družno vpered^[2] v Prešove ako redaktor. V rokoch 1960-1999 postupne ako asistent, odborný asistent a docent pôsobil na Katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá bola od roku 1997 spolu s ďalšími fakultami oddelená a zriadená Prešovská univerzita v Prešove. Tam sa v rámci pedagogickej činnosti venoval výučbe disciplín: úvod do literárnej vedy, dejiny ruskej kultúry, folklór a dejiny starej ruskej literatúry, ruská literatúra 19. storočia. Bol spoluautorom učebníc Ruská literatúra pre 1. - 4. ročník stredných škôl (1974 - 1975). Do svojej smrti, po krátkej ťažkej chorobe v košickej nemocnici, žil a tvoril aj po odchode na dôchodok v Prešove. Pochovaný je na Mestskom cintoríne v Prešove ^[3].

• 1982 člen Zväzu slovenských spisovateľov
• 1991 člen Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku v rámci Asociácie organizácii spisovateľov Slovenska
• 1995 člen Zväzu spisovateľov Ukrajiny

Poézia

• 1963 – Ôsmi (Vosmero, 1963)^[4] vstup do literatúry začiatkom 60. rokov cyklom básní uverejnených v kolektívnom zborníku
• 1974 – Vzplanutie (Spalachy)^[5] úspešný debut rozsiahlou básnickou zbierkou
• 1981 – Smäd srdca a zeme (Spraha sercia i zemli)^[6] v tejto zbierke a nasledujúcich sa výrazne prejavilo poetické dozrievanie až zrelosť
• 1986 - Nespavosť (Bezsońa)^[7] - básnická zbierka
• 1991 - Balada o troch slnkách (Balada pro try soncia)^[8]

V básňach sa venuje rodnému kraju, spomienkam na detstvo a témam, v ktorých básnik konfrontuje svoj vnútorný svet s drsnou realitou.

V nasledujúcich dvoch zbierkach sa značne prehĺbilo lyrické (emotívne) rozjímanie nad osudom i perspektívou človeka.

• 1990 - Hory modré, hory (Hory syni, hory)^[9]
• 1994 - Smútok môj každodenný (Moja pečaľ povsjakdenná)^[10] - básnická zbierka
• 1998 - Volanie žeriavov (Žuravlynnyj klyč)^[11] bibliofília, ktorú vydal Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky k 40. výročiu jeho tvorby
• 2001 - Nepokojom sa cesta stelie (Trivohami doroha steliťsia)^[12] - básnická zbierka^[13]
• 2006 - Verše zo zabudnutých zošitov (Virši iz zabutych zošitiv)^[14] - básnická zbierka^[15]
• 2011 - Jesenné reflexie (Osinni refleksii)^[16] - básnická zbierka

Próza

• 1980 - Keď idú dažde (Koly iduť došči)^[17]
• 1989 - Ešte spieva škovránok (Šče spivaje žajvoronok)^[18]

Antológie

• 1977 - Soňačni krynyci^[19] Antológia poézie ukrajinských spisovateľov na Slovensku
• 2007 - Z vyhne času (Iz kuzni času)^[20] - Antológia súčasnej slovenskej poézie preloženej do ukrajinčiny autorom.^[21]
• 2012 - Dotyky slova - tvorba desiatich súčasných ukrajinských básnikov na Slovensku ^[22]

Preklad

• 1995 - Bernardo Guimarães: Izaura^[23] - knižný preklad románu z ruského prekladu do slovenčiny
• 2006 - Jozef Leikert: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť)^[24], Kyjev - preklad diela do ukrajinčiny

Preklady autorových diel a výber z tvorby

• 1982 - Srdce ako slnce^[25] - kolektívny zborník v ktorom boli uverejnené jeho básne v slovenskom preklade
• 1983 - Ráno pod Karpatami^[26] - český zborník
• 1988 - A Karpátok éneke^[27] - zborník, krátke prózy a básne v maďarskom preklade
• 1990 - Korene^[28] - antológia krátkej prózy autorov ukrajinskej národnosti v ČSSR aj s ukážkami z jeho tvorby
• 2002 - Sú také chvíle^[29] - slovenský preklad, kolektívny zborník
• 2016 - Eliáš Galajda, Vybrané diela, (Ilja Galajda, Vibrany tvori) Poézia, próza a literárna kritika ^[30]

Literárny Fond Slovenska ocenil Eliáša Galajdu niekoľkokrát Cenou Ivana Franka za literárnu činnosť:

• 1994- za pôvodnú tvorbu v ukrajinskom jazyku za zbierku Môj smútok každodenný
• 2006- za preklad zbierky básní Jozefa Leikerta: Pominuteľnosť (Nedovhovičnisť) do ukrajinčiny^[31]
• 2007- za preklad antológie Z vyhne času ^[32]
• 2011- za básnickú zbierku Jesenné reflexie ^[33]

a prémiou:

• 2001 - Prémia za pôvodné dielo v ukrajinskom jazyku ^[34]

Taktiež mu bola udelená časopisom Sobornisť (ukr. Соборність (часопис)) Medzinárodná literárna cena Ivana Košelivca (ukr. Міжнародна літературна премія імені Івана Кошелівця) za rok 2010^[35] za poviedku Slovo pro žajvoronkiv.

Venoval sa aj sochárstvu (mal tri samostatné výstavy plastík upravených zo samorastov)^[36] a prekladaniu slovenskej a českej poézie a prózy do ukrajinčiny a ruštiny. Prispieval do rôznych periodík,^[37], spieval ľudové piesne.^[38]

• Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove ISBN 978-80-555-0834-4
• Slovenský literárny kalendár - Jaroslav Reznik a kol. Archivované 2015-09-24 na Wayback Machine
• Eliáš Galajda (1931): personálna bibliografia: výberová bibliografia autora Firkaľová Mária Archivované 2014-02-22 na Wayback Machine
• Eliáš Galajda - ukrajinský básnik a prekladateľ: (život a dielo) autorov Ňachajová Mária, Kundrát Juraj
• Illia Galajda - O personalitate complexă (O osobnosti komplexne) v Portrete şi cărţi II (Portréty a knihy) autora Onufrie Vinţeler, EIKON, Kluj-Napoca, 2007, s.24-34, 434 str. ISBN 978-973-757-059-8
• Ilja Galajda v Čas i žitťa (Čas a život) autora Mikola Zimomria, Drohobič, 2012, s.183-190, 643 str. ISBN 978-966-2763-30-0
• Ужгород № 21 (541)Ілля Галайда: “Дід запевняв, що без книжок прожити можна, та мене вони вабили з початкової школи” Archivované 2016-03-07 na Wayback Machine
• SLOVENSKO-UKRAJINSKÉ LITERÁRNE VZŤAHY NA PRELOME STOROČÍ, Jaroslav DŽOGANÍK, Svitlana PACHOMOVOVÁ Archivované 2014-02-22 na Wayback Machine