Flagelantstvo (stredovek)
Flagelantstvo alebo flagelantizmus[1] bolo stredoveké asketické, resp. religiózne fanatické hnutie, ktoré bolo typické fenoménom sebabičovania.[2] Sebabičovanie hnutie považovalo za prejav kajúcnossti.
Dejiny
Hnutie flagelantov vzniklo okolo roku 1260 v severnom Taliansku.[3] Flagelanti chodili bosí, polonahí, bičujúc sa korbáčom, veriac, že pre ich utrpnie Boh odpustí hriechy celému svetu.[4] Chodievali v procesiách, väčšinou vedení kňazom nesúcim kríž. Bičovali buď samých seba, alebo seba navzájom. Doba pokánia bola stanovená na 33 dní, no mnohí v sprievodoch strávili dlhší čas.[4]Odmietali autoritu cirkvi a vyhlasovali, že iba ich utrpnie je pravý prejac viery, pre čo ich napokon pápež Urban IV. vyhlásil za kacírov.[4]
Hnutie zaznamenalo popularizáciu počas pandémie Čiernej smrti,[3] postupom času sa flagelanti začali objavovať v rôznych mestách vo Svätej rímskej ríši a Nizozemsku.[5]V českých krajinách vzniklo v roku 1603 flagelantské bratstvo pod názvom Utrpení Ježíše Kriste.[6]