Frans Sammut

Narodil sa v Ħaż-Żebbuġ na Malte.^[1] Navštevoval základnú školu v mestečku Żebbuġ, neskôr St Aloysius' College, St Michael's Teacher Training College (pedagogická stredná škola) a v štúdiu pokračoval na Maltskej univerzite (kde získal diplom z teológie) a na univerzite v Perugii v Taliansku.

Po prvýkrát získal Sammut uznanie v druhej polovici 60-tych rokov, keď sa stal spoluzakladateľom Hnutia literárnej obrody (Moviment Qawmien Letterarju). Neskôr sa stal tajomníkom Maltskej jazykovej akadémie (Akkademja tal-Malti).

V roku 2010 ho zvolili za člena Medzinárodného napoleonského združenia^[3].

Sammut ukončil svoju kariéru v školstve ako riaditeľ, no napriek tomu v rokoch 1996 až 1998 ešte pôsobil ako kultúrny poradca maltského predsedu vlády. Bol ženatý s Catherine Cachia, s ktorou mal dvoch synov – Marka a Jean-Pierra.

Vydal niekoľko diel, medzi inými aj úspešné romány Il-Gaġġa (Klietka), podľa ktorého bol nakrútený film Gaġġa z roku 1971 režiséra Maria Philipa Azzopardiho,^[4]; román Samuraj,^[1] za ktorý Sammut získal Rothmansovu literárnu cenu^[1]; romány Paceville, ktorý získal literárne vyznamenanie vlády;^[1] a Il-Ħolma Maltija (Maltský sen), o ktorom literárny kritik Norbert Ellul-Vincenti napísal, že „v maltskej literatúre nemá obdobu.“^[5] Bývalý predseda vlády a dramatik Alfred Sant ho považoval za Sammutovo „majstrovské dielo“,^[6] a britská autorka a poetka Marjorie Boultonová ho nazvala „kolosálnym dielom“.^[7]

Sammut tiež vydal zbierky poviedok: Labirint (Labyrint), Newbiet (Ročné obdobia), a Ħrejjef Żminijietna (Povesti našich čias).

Z jeho literatúry faktu možno spomenúť diela Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira (Francúska revolúcia: Jej história a význam), Bonaparti f'Malta (Bonaparte na Malte), ktorého francúzsky preklad, Bonaparte à Malte, bol vydaný v roku 2008, a On The Da Vinci Code (O diele Da Vinciho kód) (2006), dvojjazyčný (anglický a maltský) výklad medzinárodného bestselleru. Okrem toho bol editorom Lexikónu (Lexicon) Mikiela Antona Vassalliho. Vassalli († 1829) je považovaný za otca maltského jazyka. V roku 2006 bol vydaný Sammutov preklad Vassaliho diela Motti, Aforismi e Proverbii Maltesi pod názvom Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin (Maltské poučenia, aforizmy a príslovia). Jeho preklad diela Il-Ħolma Maltija do esperanta (La malta Revo) predstavoval Maltu v zbierke klasických literárnych diel, ktorú v roku 2007 publikovalo newyorské vydavateľstvo Mondial Books. V roku 2008 bol jeho román Il-Gagga vydaný po piaty raz. V nasledujúcom roku Sammut predstavil revolučnú reinterpretáciu básne Pietru Caxara "Xidew il-qada" (známu aj ako "Il-Kantilena"), čo je najstarší dokument v maltčine.^[8]

Sammut prekladal významné divadelné hry: Racinovu Faidru (Phèdre - Fedra) (1978) a hru od Maxima Gorkija Na dne (The Lower Depths). Obe hry boli uvedené v divadle Manoel v réžii básnika Maria Azzopardiho Archivované 2019-11-09 na Wayback Machine.^[9]

Bývalý rektor Maltskej univerzity, profesor filozofie a popredný maltský intelektuál Peter Serracino Inglott povedal:

Známymi sa stali aj posledné slová Fransa Sammuta: „S moju ženou sme mali ísť do Jeruzalema, ale, ako sa zdá, plány sa zmenili. Ja odchádzam do „nebeského” Jeruzalema.”^[11]

Serracino Inglott na to zareagoval slovami: "Vtedy som si uvedomil, že slzy a smiech sú niekedy zameniteľné."^[10]

• Labirint u Stejjer Oħra [Labyrint a iné príbehy] (poviedky) 1968
• Il-Gaġġa [Klietka] 5 vydaní (román) r. 1971 – filmovo spracovaný, Gagga (Klietka, réžia Mario Azzopardi, 1971
• Logħba Bejn Erbgħa [Hra medzi štyrmi ľuďmi] (krátky román) 1972
• Samuraj [Samuraj] 3 vydania (román) 1975
• Kristu fil-Poeżija Maltija 1913-1973 [Kristus v maltskej poézii 1913-1973] (nepublikovaná dizertačná práca, Maltská univerzita) 1977
• Fedra [Racinova Phèdre] 1978
• Il-Qtil fi Sqaq il-Ħorr [Vražda v čestného človeka] (krátky román) 1979
• Il-Proċess Vassalli [Vassaliho súd] (divadelná hra) 1980
• Il-Mixja tal-Ħaddiem lejn il-Ħelsien [Cesta robotníka k slobode] (politická analýza) 1982
• Ir-Rivoluzzjoni Franċiża: il-Ġrajja u t-Tifsira [Francúzska revolúcia: jej história a význam] (historické dielo) 1989
• Paceville (román) 1991
• Letteratura [Literatúra] (literárna kritika) 1992
• Il-Ħolma Maltija [Maltský sen] (román) 1994, 2012 ^[12], preložený do esperanta ako La Malta Revo, vydaný v New Yorku, 2007
• Bonaparti f’Malta [Bonaparte na Malte] (historické dielo) 1997, preložená do francúzštiny ako Bonaparte à Malte, úvod Paul Borg Olivier, 2008
• Newbiet [Ročné obdobia] (poviedky) 1998
• Ħrejjef Żminijietna [Povesti našich čias] (poviedky) 2000
• Dun Ġorġ: Il-Bniedem tal-Poplu [Otec Juraj: človek z ľudu] (historická téma a téma náboženstva) 2001
• Ġrajjet Ħaż-Żebbuġ [História Haz-Zebbug] (historické dielo) (preklad originálu od Dun Salv Ciappara) 2001
• Lexicon [Lexikón] (od Mikiela Antona Vassalliho) 2002
• Għala Le għall-UE [Prečo dať NIE EÚ] (politická analýza) 2003
• Ħarsa mill-qrib lejn ħajjet San Filep u l-Kult tiegħu [Pohľad zblízka na život Sv. Filipa a jeho kult] (historická téma a téma náboženstva) 2004
• On The Da Vinci Code/Dwar The Da Vinci Code [O diele Da Vinciho Kód](literárna kritika) 2006
• Għajdun il-Għaqal, Kliem il-Għerf u Qwiel Maltin [Maltské poučenia, aforizmy a príslovia] (preklad originálu od Mikiela Antona Vassalliho) 2006
• I Giovanniti: La Storia dei Cavalieri di Malta [The History of the Knights of Malta] (history) 2006, published in 2015 (Bonfirraro Editore, Italy)^[13]
• Alfred Sant: Il-Viżjoni għall-Bidla [Alfred Sant: predstava zmeny]^[14] (politická analýza) 2008
• Úvod k slovníku baróna Vincenza Azopardiho, v ktorom analyzuje "Cantilenu" od Caxara (literárna kritika, jazykoveda) 2009