František Xaver Šalda

Študoval právo, ale štúdium nedokončil. V roku 1906 však obhájil na filozofickej fakulte doktorát z umelecko-historickej problematiky (s prihliadnutím na predtým publikované texty z literárnej a umeleckej kritiky).

Pôsobil od roku 1919 ako profesor románskych literatúr na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.^[2]

Niekedy býva považovaný za vodcovskú osobnosť literárnej generácie 90. rokov. Bol spoluautorom Manifestu Českej moderny.V rokoch 1894 – 1908 písal pre redakciu Ottovho slovníka náučného heslá z českej, nemeckej, francúzskej a anglickej literatúry a zo svetového maliarstva.

Písal do mnohých časopisov (Literární rozhledy, Novina, Česká kultura, Kmen^[3], Volné směry, Literární listy), kde sa venoval otázkam a problémom výtvarného umenia, literatúry, kultúry i politiky.

Od roku 1925 vydával časopis Tvorba (časopis pre kritiku a umenie; zaujímavosťou je, že na jeseň 1928, teda v čase, keď bola perzekvovaná komunistická tlač, odovzdal časopis Juliusovi Fučíkovi, ktorý ho s prestávkami riadil až do roku 1938). V rokoch 1928 – 1937 vydával Šaldův zápisník, v ktorom uverejňoval predovšetkým svoje umelecké kritiky a eseje, ale aj básne, prózu a politickú publicistiku.

Jeho dielo vyznačuje kritická reakcia na pozitivizmus. K najdôležitejším zdrojom jeho inšpirácie patrilo kresťanstvo, vitalizmus, Nietzscheho filozofia, ďalej literárno teoretické spisy niektorých francúzskych autorov, ktorí z pôvodne pozitivistického východiska naznačovali medze striktne pozitivistického prístupu (Taine, Guyau, Hennequin, Thibaudet).

Najväčší význam majú jeho práce o literatúre, predovšetkým literárna kritika. Je považovaný za zakladateľa českej modernej kritiky^[4]. Bol pravdepodobne najvýraznejším, najoriginálnejším a najlepším českým kritikom v medzivojnovom období.

Jeho kritiky viedli k presadeniu mladých umelcov (veľmi rýchlo doviedol rozpoznať talent). Kriticky posudzoval aj nepodarené zbierky básnikov, ktorých iných diel si vážil.

Požadoval, aby umenie vychádzalo zo života, bolo vnútorne pravdivé a neobmedzené žiadnymi ideologickými požiadavkami. Bol predstaviteľom tzv. duchovedného smeru. Vychádzal zo subjektívneho osobného zážitku a zaujatia dielom, súčasne vysvetľoval objektívne záležitosti literárnych javov.

Prekladal tiež z francúzštiny a angličtiny, zredigoval listy Jaroslava Vrchlického a riadil Melantrichovu knižnicu.

• 1921 Strom bolesti – básnická zbierka
• Analyse – poviedka
• 1912 Život ironický a jiné povídky – súbor poviedok
• Dřevoryty staré a nové
• Loutky i dělníci boží – román

Dráma

• 1921 Zástupové
• 1923 Dítě
• 1926 Tažení proti smrti

Literárna veda (eseje, úvahy)

• 1905 Boje o zítřek – v tomto diele zhrnul svoje názory na literárnu kritiku. Tá má byť literárnej tvorbe inšpiráciou, preto musí byť založená na pochybnosti a zároveň na hľadaní aj kladných stránok diela.
  1. Žiadal novú tvarovú reč.
  2. Kritik musí mať osobný a prežitý pomer k umeniu.
  3. Musí byť vnímavý, citlivý a senzitívny (prežíva pocity).
  4. Kritiku považoval za druh umenia.
  5. Kritik musí byť schopný prebásniť dielo a preniesť ho vo vyšší duchovnejší typ.
  6. Musí mať nielen súcit, ale aj odvahu a chuť nachádzať pravdu.
• Vědecká kritika – preklad diela Emila Hennequina (francúzsky pozitivista), preklad vydaný v r. 1896
• 1913 Duše a dílo – problematika romantizmu v poézii, hľadá duchovnú podstatu básnikovej tvorby. Ocenil tu Rousseaua, Máchu a Němcovú.
• 1924 Antonín Sova
• 1928 O nejmladší poezii české
• Básnická osobnost Dantova
• Antonín Sova
• Mácha snivec a buřič
• Básnický typ Jiřího Wolkra
• O poetismu
• Dva představitelé poetismu
• Nová proletářská poezie
• 1928 O tzv. nesmrtelnosti díla básnického
• 1928 O nejmladší poezii české
• 1930 Krásná literatura česká v prvém desetiletí republiky
• 1930 Jean Arthur Rimbaud, božský rošťák, obsiahla štúdia
• 1939 Kritické glosy k nové poezii české – posmrtne
• Syntetism v novém umění – prvá kritická stať; literatúra má byť živá, diela majú zachycovať všetko v pohybe

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku František Xaver Šalda na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Šalda

• Zoznam českých spisovateľov
• Česká literatúra v rokoch 1900 – 1945
• Pozitivizmus

• Kompletné dielo F. X. Šaldy Archivované 2014-08-21 na Wayback Machine
• Spoločnosť F. X. Šaldy
• FX Šalda na webe Bohuslava Chrobáka
• František Xaver Šalda na WorldCat Identities