Gary Moore
Gary Moore, celým menom Robert Wiliam Gary Moore (* 4. apríl 1952,[1] Belfast, Severné Írsko – † 6. február 2011, Estepona, Španielsko[2][3]) bol severoírsky gitarista a spevák hrajúci blues-rock.
| Gary Moore | |
|---|---|
 Gary Moore v roku 2008 | |
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Robert Wiliam Gary Moore |
| Narodenie | 4. apríl 1952 Belfast, Severné Írsko, Spojené kráľovstvo |
| Úmrtie | 6. február 2011 (58 rokov) Estepona, Španielsko |
| Pôsobenie | hudobník, spevák, textár, producent |
| Žáner | blues-rock, hard rock, heavy metal, blues, jazz fusion |
| Hrá na nástrojoch | spev, gitara, basová gitara, klávesy, harmonika Významné nástroje: Gary Moore Signature Les Paul Fender Stratocaster |
| Roky pôsob. | 1969 – 2011 |
| Manželka | Kerry Moorová, rod. Boothová (1985–1993) |
| Deti | Jack, Gus, Lily, Saoirse |
| Vydavateľstvá | Virgin, Eagle |
| Súvisiace články | Skid Row, Thin Lizzy, Colosseum II, Phil Lynott, Greg Lake, BBM |
| Webstránka | gary-moore.com |
Životopis
Ako jedenásťročný začal hrať na gitare a šestnásťročný sa stal členom dublinskej skupiny Skid Row. Po odchode zo skupiny, založil v roku 1973 Gary Moore Band a vydal debutový album Grinding Stone. O rok neskôr sa stal členom Thin Lizzy a nahral s nimi album Night Life. Potom sa pripojil ku skupine Colosseum II a v druhej polovici sedemdesiatych rokov s nimi vydal platne Strange New Flesh a Electric Savage.
V roku 1978 sa osamostatnil, nahral album Back on the Streets na ktorom sa spevácky spolupodieľal spevák, gitarista a basák Phil Lynott z Thin Lizzy. V roku 1979 sa titulnou piesňou a baladou „Parisienne Walkways“ z tohto albumu dostal prvýkrát do hitparád. Po albume Back on the Streets sa opäť vrátil do skupiny Thin Lizzy a spolupracoval na Black Rose. Nasledovalo turné po USA, ktoré ukázalo, že aj keď hudobne hardrocková skupina dobre ladí s keltsko-írskou melodickou gitarou Garyho Moora, jej divokosť a občasné drogové úlety mu nevyhovujú. Keď nezhody medzi nimi vyvrcholili, Moore sa schválne nedostavil opakovane na tri koncerty a dostal hodinovú výpoveď od manažéra skupiny.
Začiatkom osemdesiatych rokov zostavil kapelu G-Force a vydal rovnomenný album, ktorý nebol príliš úspešný. Znova začal hrať sólovo, v roku 1982 nahral Corridors of Power, potom nasledoval Victims of the Future. V roku 1985 naposledy spolupracoval s Philom Lynottom na protivojnovej skladbe Out in the Fields, ktorá sa nachádza na melodickom albume s írskymi hudobnými motívmi Run for Cover.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Gary Moore vrátil k hudbe, ktorá ho formovala už v dospievaní, k blues, rockovému hudobnému základu. V roku 1990 nahral bluesový album Still Got the Blues, nasledovali After Hourse a Blues Alive. Po týchto albumoch sa spojil s hudobníkmi z niekdajšieho tria Cream bubeníkom Gingerom Bakerom a spievajúcim basgitaristom Jackom Brucom. Pod názvom BBM (podľa začiatočných písmen ich priezvisk) vydali v roku 1994 album Around the Next Dream. Z roku 1995 pochádza sólový album Blues For Greeny, ktorým vzdal úctu vtedy ťažko chorému Petrovi Greenovi zakladateľovi a vedúcemu skupiny Fleetwood Mac.
Smrť
Gary Moore zomrel na infarkt srdca [4][5] vo veku 58 rokov, dňa 6. februára 2011, v skorých hodinách. V tom čase bol na dovolenke v hoteli Kempinski v meste Estepona v Španielsku so svojou priateľkou.
Diskografia
- Grinding Stone (1973)
- Back on the Streets (1978)
- G-Force (1980)
- Corridors of Power (1982)
- Dirty Fingers (1984)
- Victims of the Future (1984)
- Run for Cover (1985)
- Wild Frontier (1987)
- After the War (1989)
- Still Got the Blues (1990)
- After Hours (1992)
- Blues for Greeny (1995)
- Dark Days in Paradise (1997)
- A Different Beat (1999)
- Back to the Blues (2001)
- Scars (2002)
- Power of the Blues (2004)
- Old New Ballads Blues (2006)
- Close As You Get (2007)
- Bad for You Baby (2008)
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gary Moore
