Henryk Gulbinowicz

Narodil sa vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy, ktoré však v medzivojnovom období patrilo Poľsku. Začal študovať vo svojom rodisku, no po druhej svetovej vojne sa teologická fakulta musela presťahovať do Białystoku, kde štúdiá aj dokončil. Za kňaza bol vysvätený 18. júna 1950. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako kňaz v pastorácii a neskôr aj ako vychovávateľ budúcich kňazov a učiteľ v kňazskom seminári. V rokoch 1963 - 1970 pôsobil ako rektor kňazského seminára v Olsztynie.

Biskup a kardinál

V roku 1970 ho pápež Pavol VI. vymenoval za biskupa-apoštolského administrátora časti vilniuskej diecézy nachádzajúcej sa v Poľsku so sídlom v Białystoku. V tom čase totiž ešte nebolo vyriešené územné členenie poľských diecéz po druhej svetovej vojne. Biskupské svätenie mu udelil poľský prímas, kardinál Stefan Wyszyński 8. februára 1970. V roku 1975 bol menovaný za vroclavského arcibiskupa-metropolitu a úradu sa ujal v januári 1976. Počas vykonávania arcibiskupskej služby plnil tiež funkciu veľkého kancelára Teologickej fakulty vo Vroclave.

Podporoval aktivity poľského odborového hnutia Solidarita a jeho lídra Lecha Wałęsu. Poľské protikomunistické hnutie mu dôverovalo natoľko, že keď hrozilo jeho násilné rozpustenie (k čomu neskôr aj došlo), vybrali jeho predstavitelia z bankového účtu Solidarity 80 miliónov zlotých a uložili ich u arcibiskupa Gulbinowicza.^[3] V prístupe k vtedajšiemu komunistickému režimu sa arcibiskup Gulbinowicz líšil od vedúcej postavy poľského episkopátu, prímasa Józefa Glempa, ktorý bol voči vláde ústretovejší.

Pápež Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Gulbinowicza za kardinála s titulárnym kostolom Immacolata Concezione di Maria a Grottarossa dňa 25. mája 1985.^[4] V úrade vroclavského arcibiskupa pôsobil do 3. apríla 2004, keď pápež vymenoval za jeho nástupcu Mariana Gołębiewského.^[5]

Ako rok narodenia kardinála Gulbinowicza sa uvádzal rok 1928. V roku 2004 však boli zverejnené dokumenty, ktoré potvrdzovali, že v skutočnosti je o 5 rokov starší. Podľa jeho svedectva boli jeho doklady sfalšované kvôli tomu, aby sa nedostal do nemeckého pracovného tábora. Pápež Ján Pavol II. o tejto skutočnosti vedel.^[6]

Spolupráca s bezpečnostnou službou

V rokoch 1969 - 1985 spolupracoval s komunistickou tajnou bezpečnostnou službou (poľsky Służba Bezpieczeństwa (SB), organizácia podobná ŠtB) ako spolupracovník „Henryk“ (pôvodne ako operačný kontakt). Toto rozhodnutie urobil po vydieraní dôstojníkov, ktorí vedeli o jeho homosexuálnych kontaktoch s dospelými mužmi, čo potvrdilo aj konanie vedené Svätou stolicou. Gulbinowicza oficiálne prijal podplukovník Józef Maj, ktorý sa stal jeho riadiacim dôstojníkom.^[7]