Igor Grexa

Veľvyslanec Igor Grexa bol významným dlhoročným slovenským diplomatom. Po maturite na Gymnáziu v Banskej Štiavnici v roku 1976 pokračoval štúdiom medzinárodného práva na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Po absolvovaní fakulty medzinárodného práva MGIMO a získania titulu JUDr. na Právnickej fakulte UK Bratislava sa v roku 1982 stal zamestnancom Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSSR. Svoju diplomatickú kariéru začínal v Paríži ako vedúci konzulárneho oddelenia. V tejto funkcii pôsobil počas Nežnej revolúcie v roku 1989, aj v čase vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 až do roku 1995. Potom sa stal generálnym riaditeľom Sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej a riaditeľom medzinárodnoprávneho odboru na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ). Pôsobil taktiež na Stálej misii SR pri Rade Európy v Štrasburgu a na čele odboru analýz a plánovania MZVEZ.^[2][3]

Bol členom Komisie pre ľudské práva OSN v Ženeve a veľvyslanec a stály delegát Slovenska pri UNESCO v Paríži.^[4][5] Od októbra 2002 bol poverený vedením Sekcie medzinárodnoprávnej a konzulárnej MZVEZ.

Bol delegátom SR na viacerých medzinárodných rokovaniach a konferenciách, vrátane prác Dunajskej komisie^[6], okrem iného aj v zložitom období po dobudovaní vodného diela Gabčíkovo:

• zástupca vedúceho delegácie SR na 5. zasadaní Výboru pre prípravu diplomatickej konferencie o spolupráci na Dunaji (Bratislava, marec 1996);
• vedúci delegácie SR na 6. zasadaní Výboru pre prípravu diplomatickej konferencie o spolupráci na Dunaji (Kyjev, jún 1997).

Svoje komentáre v slovenčine publikoval v denníku Pravda.^[7] Ovládal jazyky francúzsky, anglický, ruský, nemecký. Podporoval však najmä francúzsko-slovenské vzťahy a Spolok študentov francúzštiny.^[8]