Igor Sikorsky

Igor Sikorsky sa narodil v Kyjeve (dnes je hlavným mestom Ukrajiny) vo vtedajšom Ruskom impériu ako najmladší z piatich detí. Jeho otec, Ivan Alexejevič Sikorskij, mal ruský a poľský šľachtický pôvod. Sikorského matka, Marija Stefanovna Sikorskaja (za slobodna Temriuk-Čerkasovová), bola lekárka, ktorá však túto činnosť nevykonávala. Otec bol medzinárodne renomovaný profesor psychológie na kyjevskej Univerzite svätého Vladimíra (dnes Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka) a preslávil sa aj ako aktívny ruský nacionalista.^{[pozn. 1]}

Igor Sikorsky študoval od roku 1903 na námornej akadémii v Petrohrade, ale po troch rokoch z nej odišiel študovať do Paríža stavbu strojov. V roku 1907 pokračoval v štúdiu na Polytechnickom inštitúte cára Alexandra II. (dnes Národná technická univerzita Ukrajiny „Kyjevský polytechnický inštitút Igora Sikorského“). V januári 1909 odišiel na študijnú cestu do Francúzska. V máji toho istého roku začal so stavbou svojho prvého vrtuľníka s dvoma protibežnými rotormi. Po niekoľkých pokusoch so saňami poháňanými motorom s vrtuľou začal stavať druhý vrtuľník.

V roku 1910 začal konštruovať plošníky v dlhej rade od typu S-1 až po S-10. Na lietadle S-6 ustanovil 29. decembra 1911 prvý ruský medzinárodný rekord v rýchlosti s tromi cestujúcimi výkonom 111 km/h. V apríli 1912 bol Sikorsky prijatý do Rusko-baltského vagónového závodu (RBVZ) v Petrohrade ako hlavný konštruktér leteckého oddelenia. Nasledovali konštrukcie ďalších lietadiel, z ktorých sa sériovo vyrábal typ S-12 a jeden čas držal všeruský výškový rekord výkonom 3 680 m. Na podnet vedenia RBVZ začal na prelome rokov 1912 a 1913 so stavbou štvormotorového veľkolietadla pre strategický prieskum, ktoré bolo pod menom Boľšoj Russko-Baltijskij zalietané 15. marca 1913, zatiaľ ako dvojmotorové. V štvormotorovej konfigurácii prvýkrát vzlietlo 10. mája 1913. Dňa 2. augusta Sikorsky s týmto lietadlom premenovaným na Russkij viťaz utvoril svetový rekord vo vytrvalosti letu s cestujúcimi v trvaní 1 hod. a 54 min. Najznámejšou modifikáciou tohto lietadla sa stal typ Ilia Muromec, ktorý prvýkrát vzlietol koncom toho istého roka. Sikorsky tak vlastne založil ruskú tradíciu stavby gigantických lietadiel, na ktorú nadviazali v 30. rokoch stroje Tupolev ANT-20 a Kalinin K-7.

V roku 1919 emigroval do Spojených štátov, a to z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich bolo to, že v Európe by ako letecký konštruktér nenašiel príliš veľké uplatnenie, a tiež bol sklamaný z občianskej vojny a boľševickej revolúcie v Rusku. V USA najprv pracoval ako učiteľ a lektor v školstve a hľadal uplatnenie v leteckom priemysle. V roku 1923 za pomoci niektorých bývalých ruských vojenských dôstojníkov založil spoločnosť Sikorsky Aero Engineering Corporation. V roku 1928 sa stal občanom USA. O rok neskôr bola jeho spoločnosť odkúpená americkou spoločnosťou United Aircraft, ktorá je dnes súčasťou konglomerátu United Technologies Corporation.

Sikorsky Aircraft Corporation je dnes jedným z najväčších svetových výrobcov vrtuľníkov. Sikorsky experimentoval s vrtuľníkmi ešte v Rusku, ale prvý úspešný let sa uskutočnil až 24. mája 1940. Vrtuľník niesol názov Vought-Sikorsky VS-300. Mal jeden trojlistový rotor poháňaný motorom s výkonom 56 kW (75 konských síl). Jeho ďalším známym výrobkom je napríklad vrtuľník Sikorsky SH-60 Seahawk.