Jašteroplutvé

Jašteroplutvé boli vodné alebo polovodné živočíchy. Žili od začiatku triasu do vrchnej kriedy. Mali rozmanitý tvar tela a zahŕňali aj vysoko špecializované morské formy a plutvovitými končatinami. Pletenec prednej končatiny umožňoval pohyb plutiev pripomínajúcich veslá. Spodný jarmový oblúk im zanikol (euryapsidná lebka). Pravdepodobne mali schopnosť endotermie. Podskupina plesiosaury je najznámejšia; plesiosaury mali malú hlavu a veľmi dlhý (do 15 m dlhý) krk.^[1]

Zaradenie v systéme

Presné zaradenie jašteroplutvých v rámci taxónu Sauria je sporné, ale pravdepodobne patria buď do či vedľa taxónu Lepidosauromorpha alebo do či vedľa taxónu Archosauromorpha alebo niekde vedľa Lepidosauromorpha a Archosauromorpha. Na tieto miesta v systéme patria buď priamo alebo ako súčasť "medzitaxónu". Takýmito medzitaxónmi môžu byť:

• Enaliosauria/Euryapsida = jašteroplutvé, Saurosphargidae, ichtyosaury a Thalattosauriformes, alebo
• Pantestudines v širšom zmysle = jašteroplutvé a korytnačky (Testudinata resp. Pantestudines v užšom zmysle), prípadne plus Enaliosauria.

Staršie sa jašteroplutvé zaraďovali do taxónu jašteroplutvovce (lat. Synaptosauria) - podrobnejšie pozri v článku jašteroplutvovce.

Vnútorná systematika

jašteroplutvé v širšom zmysle (Sauropterygia v širšom zmysle):

• ?rod †Atopodentatus
• Placodontiformes
  • rod †Palatodonta
  • rad †doskozubcotvaré/plakodonty (Placodontia)
• †Eosauropterygia/ jašteroplutvé v užšom zmysle/jašteroplutvovcotvaré (Sauropterygia v užšom zmysle) - do tohto taxónu patria najmä †plesiosaury a †notosaury; pozor na zámenu s taxónom Eusauropterygia, ktorý tvorí len časť taxónu Eosauropterygia

Zdroje kapitoly Systematika:^{[2][1][3][4][5][6][7][8][9][10][11]}