Jaime Lucas Ortega y Alamino

Študoval filozofiu v kňazskom seminári diecézy Matanzas, neskôr teológiu v kanadskom Quebecu. Za kňaza ho vysvätil 2. augusta 1964 diecézny biskup Matanzas José Maximino Eusebio Domínguez y Rodríguez. Po vysviacke pastoračne pôsobil vo svojej diecéze, napr. aj vo svojom rodnom meste. Niekoľko mesiacov bol internovaný v pracovnom tábore.^[2] Kvôli nedostatku kňazov na Kube bol zodpovedný za niekoľko farností naraz. Stal sa predsedom diecéznej katechetickej komisie a bol aktívny v pastorácii mládeže – v prostredí nepriateľskom voči náboženstvu (Kuba bola v tej dobe podľa ústavy ateistický štát) organizoval letné tábory pre deti a rôzne iné formy apoštolátu. Takisto pedagogicky pôsobil v spoločnom kňazskom seminári v Havane.^[3]

Biskup a kardinál

V roku 1978 ho pápež Ján Pavol II. menoval za biskupa diecézy Pinar del Rio. Biskupskú vysviacku mu dňa 14. januára 1979 udelil apoštolský pronuncius v Kube, arcibiskup Mario Tagliaferri. Spolusvätiteľmi boli havanský arcibiskup Francisco Ricardo Oves Fernández a biskup diecézy Matanzas José Maximino Eusebio Domínguez y Rodríguez. 20. novembra 1981 bol menovaný za havanského arcibiskupa. V tejto funkcii sa stal aj predsedom konferencie kubánskych biskupov (1988 – 1999 a neskôr 2001 – 2004). Pápež ho menoval za kardinála s titulárnym kostolom Ss. Aquila e Priscilla 26. novembra 1994.^[4] V rokoch 2000 a 2013 zastupoval pápežov na Národnom eucharistickom kongrese v Salvádore. V roku 2005 sa ako volič zúčastnil konkláve, na ktorom bol zvolený pápež Benedikt XVI., v roku 2013 takisto na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Františka. V roku 2011 požiadal v súlade s kanonickým právom o uvoľnenie z úradu, pápež mu však vyhovel až 26. apríla 2016.^[5]

Zaujímavosti

• Kardinál Ortega je nositeľom viacerých čestných doktorátov od univerzít v USA, Mexiku a Paname. V roku 2015 mu francúzsky prezident François Hollande udelil vysoké francúzske vyznamenanie, Rad čestnej légie.^[6]
• Kardinál Ortega pôsobil ako mediátor medzi komunistickou vládou na Kube a disidentmi, niekedy aj medzi vládou a zahraničím.^[7] Vystupoval voči režimu zmierlivo, čo mu umožnilo stať sa jeho protiváhou a rokovať v mene jeho oponentov. Aj jeho zapríčinením boli prepúšťaní politickí väzni, dochádzalo k postupnému uvoľňovaniu pomerov a prispel tiež k obnoveniu diplomatických vzťahov s USA. Napriek tomu bol jeho postoj zo strany niektorých disidentov označovaný za príliš ústretový.^[8]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaime Lucas Ortega y Alamino