Jan Garbarek
Jan Garbarek (* 4. marec 1947, Mysen, Nórsko) je nórsky soprán a tenor saxofonista, ktorý sa žánrovo pohybuje v štýloch jazzu, predovšetkým modálneho a free jazzu, klasickej hudby a world music.
| Jan Garbarek | |
|---|---|
 Jan Garbarek naživo v Aténach, 2007 | |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | nórsky saxofonista, skladateľ, producent |
| Narodenie | 4. marec 1947 (77 rokov) Mysen, Nórsko |
| Žáner | jazz, klasická hudba, world music |
| Hrá na nástrojoch | soprán saxofón, tenor saxofón |
| Roky pôsob. | 1966 - súčasnosť |
| Vydavateľstvá | ECM, Flying Dutchman |
| Webstránka | garbarek.com |
Je známy originalitou svojho hudobného prejavu, ktorý odkazuje na jeho európsky pôvod a ktorý podľa jeho slov nemôže kopírovať džezmenov z newyorských klubov.[1] Už v 60. rokoch bol pritom vplyvným americkým pedagógom a skladateľom Georgeom Russellom označený ako ,,najoriginálnejší hlas európskeho džezu od čias Djanga Reinhardta".[1]
Detstvo a mladosť
Jan Garbarek je jediným synom Poliaka Czesława Garbareka (počas II. sv. vojny bol deportovaný nacistami do Nórska na nútené práce/Blodveien)[2] a dcéry nórskeho farmára. Vyrastal v Osle, do siedmeho roku života bez štátnej príslušnosti.Garbarek si už v teenagerskom veku našiel cestu k jazzovej hudbe. Oslovil ho predovšetkým americký saxofonista John Coltrane.
Hudobná kariéra
Garbarekovu kariéru odštartovala výhra v súťaži amatérskych jazzových hráčov v roku 1962. Tá viedla k jeho prvým koncertom. Po zvyšok 60. rokov pracoval stabilne v Nórsku, obvykle v pozícii vedúceho hráča. Štyri roky sa však podieľal na nahrávkach amerického jazzového skladateľa Georga Russella, s ktorým začal aj svoju nahrávaciu činnosť. Išlo napríklad o nahrávky Othello Ballet Suite či Electronic Sonata for Souls Loved by Nature.
Na začiatku 70. rokov začal nahrávať pre vydavateľstvo ECM, aj keď mal príležitosť hrať s Chick Corea a Donom Cherrym.[3] Slávnym sa stal v polovici 70. rokov po spolupráci s Európskym kvartetom Keitha Jarretta, ktorú je možné zachytiť na výsledných nahrávkach skladieb ,,My Song" a ,,Belonging".
V 80. rokoch začlenila Garbarekova skupina medzi seba kontrabasistu Eberharda Webera a na niekoľkokrát aj gitaristov Billa Frisella a Davida Torna. V r. 1993 spolupracoval s vokálnym kvartetom Hilliard Ensemble hrajúcim renesančnú hudbu, pričom výsledkom bola prekvapivo populárna nahrávka.[3] V roku 1995 vydal album Visible World a o tri roky neskôr Rites (1998) pričom v apríli roku 1999 vytvoril v spolupráci s Hilliard Ensemble album Mnemosyne.
Hudobný prínos
Garbarekov zvuk je od 70. rokov pokladaný za nezameniteľný. Je jednou z charakteristických značiek nahrávacej spoločnosti ECM a je tiež typická pre všetky jeho nahrávky. Pre jeho štýl je typický ostrohranný zvuk, dlhé prenikavé tóny a hojné využívanie ticha.
Osobný život
Oženil sa vo veku dvadsaťjeden rokov. Jeho žena sa volá Vigdis. Má dcéru Anju, ktorá je taktiež hudobníčkou.
Diskografia
Ako hlavný hudobník:
- Esoteric Circle (1969)
- Afric Pepperbird (1970)
- Sart (1971) s Terjem Rypdalom
- Triptykon (1972)
- Witchi-Tai-To (1973)
- Dansere (1975) s Bobo Stenson Quartet
- Dis (1976) s Ralphom Townerom
- Places (1977)
- Photo with Blue Sky, White Cloud, Wires, Windows and a Red Roof (1978) s Billom Connorsom
- Aftenland (1979) s Kjellom Johnsenom
- Eventyr (1980)
- Paths, Prints (1981) s Billom Frisellom
- Wayfarer (1983) s Billom Frisellom and Eberhardom Weberom
- It's OK to Listen to the Gray Voice (1984) s Davidom Tornom
- All Those Born with Wings (1986)
- Legend of the Seven Dreams (1988)
- Rosensfole (1989) s Agnes Buen Garnås
- I Took Up the Runes (1990)
- StAR (1991) s Miroslavom Vitousom
- Ragas and Sagas (1992) s Fateh Ali Khanom
- Twelve Moons (1992)
- Atmos (1993) s Miroslavom Vitousom
- Madar (1993) s Anouarom Brahemom and Shaukatom Hussainom
- Officium (1994) with the Hilliard Ensemble
- Visible World (1995)
- Rites (1998)
- Mnemosyne (1999) s Hilliard Ensemble
- In Praise of Dreams (2003)
- Dresden (2009) živý album
- Officium Novum (2010) s Hilliard Ensemble