Komárov (Bratislava)

historická obec v Bratislave

17°12′11″V / 48,1334267°S 17,2029667°V / 48.1334267; 17.2029667

Komárov (maď. Szunyogdi, nem. Muckendorf) bola pôvodne samostatná obec na pravom brehu Malého Dunaja, ktorá bola v polovici 20. storočia pripojená k Podunajským Biskupiciam, ktoré sú od roku 1972 súčasťou Bratislavy.

Kostol sv. Jozefa v Komárove, časti Podunajských Biskupíc

Názvy

Doložené slovenské názvy:

  • od 1927 dodnes: Komárov[1]
  • 1933: Komarov (možno preklep)[2]

Doložené maďarské názvy (od súčasného HU slova: szúnyog (-ot,-ja) → komár)[3][4][1]:

  • 1341 Zunyugd (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
  • 1441 Zwnyg, Zwnywg (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
  • 1471 Zunyok
  • 1562 Zwnyogd
  • 1628 Suniokh
  • 1639 Szuniogde
  • 1718 Szunyogh
  • 1773 a od 1808 dodnes: Szunyogdi (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka aj variant Szúnyogdi)
  • 1783 Szunӳogdÿ [5]
  • 1786 Sunyogdi

Doložené nemecké názvy (od súčasného DE slova: die Mücke → komár)[4][1][6]:

  • 1378 Muckendorf
  • 1436 Mukchendorff
  • 1439 Mokchendarff, Mockndarif, Mokkendarf, Mukkendorf
  • 1459 Muksdarff,
  • 1593 Mughendorf
  • 1773 Mukendorff
  • 1796 Münchendorf[7]
  • 1783 Mukendorf[5]
  • 1786 Mückendorf
  • od 1808 dodnes: Muckendorf (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka tvar Muckendorff[3])

Dejiny

Podľa Vlastivedného slovníka sa sídlo spomína prvýkrát v roku 1341 "v ohraničení chotára Podunajských Biskupíc".[3] Horváth 1990 uvádza prvú zmienku až k roku 1378.[4]

V roku 1378[chýba zdroj] sa sídlo spomína ako poddanská dedina ostrihomského arcibiskupstva, do ktorého patrila až do konca feudalizmu.[3]

V roku 1441 sa objavuje meno richtára Mikuláša (Nicolao villico de Zwnyg).[8]

Počas Betlenovho povstania sa v roku 1620 sídlo takmer vyľudnilo a následne sa tu v polovici 17. storočia usadili noví kolonisti.[3]

Pri požiari v roku 1847 celé sídlo vyhorelo.[9]

V polovici 20. storočia (zdroje uvádzajú konkrétne rok 1950[4], rok 1943[3] či rok 1944[1][10]) bol Komárov pripojený k obci Podunajské Biskupice, čím prestal byť samostatnou obcou.

Obyvateľstvo v 19. a 20. storočí

V roku 1828 tu bolo 47 domov a žilo tu 341 obyvateľov, v roku 1855 383 obyvateľov a v roku 1884 481 obyvateľov.[4]

V roku 1921 mala obec 615 obyvateľov (93 % Maďarov). Obyvateľstvo tvorili prevažne katolíci.[10]

Pamiatky

Kostol svätého Jozefa bol postavený v neskororenesančnom slohu v roku 1681.[11] Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup Juraj Slepčiansky-Pohronec údajne na mieste staršieho kostolíka.

Referencie


🔥 Top keywords: Hlavná stránkaŠpeciálne:HľadanieFacebookYouTubeŠpeciálne:PoslednéÚpravySlovenskoLiga majstrov UEFABratislavaCloud seedingJán MazákAdriana SklenaříkovaVoľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024Likvidita (platobná schopnosť)Real Madrid CFMilan Rastislav ŠtefánikDeň narcisovDubaj (mesto)17. aprílSlovenská abecedaČlenovia Európskej únieIzraelZoznam miest na SlovenskuDeň ZemeFedor FlašíkFrýdek-MístekZuzana DolinkováČierny kašeľIveta BartošováDruhá svetová vojnaKoníkovitéDunaj, k vašim službámKošiceIgnác GessayZoznam okresov na SlovenskuMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024Medveď hnedýAlojz HlinaRys ostrovidTomáš Taraba