Komárov (Bratislava)
17°12′11″V / 48,1334267°S 17,2029667°V
Komárov (maď. Szunyogdi, nem. Muckendorf) bola pôvodne samostatná obec na pravom brehu Malého Dunaja, ktorá bola v polovici 20. storočia pripojená k Podunajským Biskupiciam, ktoré sú od roku 1972 súčasťou Bratislavy.
Názvy
Doložené slovenské názvy:
Doložené maďarské názvy (od súčasného HU slova: szúnyog (-ot,-ja) → komár)[3][4][1]:
- 1341 Zunyugd (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
- 1441 Zwnyg, Zwnywg (Horváth 1990 tento doklad neuvádza)
- 1471 Zunyok
- 1562 Zwnyogd
- 1628 Suniokh
- 1639 Szuniogde
- 1718 Szunyogh
- 1773 a od 1808 dodnes: Szunyogdi (Vlastivedný slovník uvádza bez uvedenia roka aj variant Szúnyogdi)
- 1783 Szunӳogdÿ [5]
- 1786 Sunyogdi
Doložené nemecké názvy (od súčasného DE slova: die Mücke → komár)[4][1][6]:
Dejiny
Podľa Vlastivedného slovníka sa sídlo spomína prvýkrát v roku 1341 "v ohraničení chotára Podunajských Biskupíc".[3] Horváth 1990 uvádza prvú zmienku až k roku 1378.[4]
V roku 1378[chýba zdroj] sa sídlo spomína ako poddanská dedina ostrihomského arcibiskupstva, do ktorého patrila až do konca feudalizmu.[3]
V roku 1441 sa objavuje meno richtára Mikuláša (Nicolao villico de Zwnyg).[8]
Počas Betlenovho povstania sa v roku 1620 sídlo takmer vyľudnilo a následne sa tu v polovici 17. storočia usadili noví kolonisti.[3]
Pri požiari v roku 1847 celé sídlo vyhorelo.[9]
V polovici 20. storočia (zdroje uvádzajú konkrétne rok 1950[4], rok 1943[3] či rok 1944[1][10]) bol Komárov pripojený k obci Podunajské Biskupice, čím prestal byť samostatnou obcou.
Obyvateľstvo v 19. a 20. storočí
V roku 1828 tu bolo 47 domov a žilo tu 341 obyvateľov, v roku 1855 383 obyvateľov a v roku 1884 481 obyvateľov.[4]
V roku 1921 mala obec 615 obyvateľov (93 % Maďarov). Obyvateľstvo tvorili prevažne katolíci.[10]
Pamiatky
Kostol svätého Jozefa bol postavený v neskororenesančnom slohu v roku 1681.[11] Dal ho postaviť ostrihomský arcibiskup Juraj Slepčiansky-Pohronec údajne na mieste staršieho kostolíka.