Kompozitný materiál

Kompozitný materiál,^[1] skrátene kompozit,^[2] je vo všeobecnosti materiál zložený z dvoch, alebo viacerých iných materiálov, ale s rozdielnymi vlastnosťami, ktoré dohromady dávajú výslednému výrobku nové vlastnosti, ktoré nemal sám o sebe žiaden z nich.

Jedným z najznámejších kompozitných materiálov je železobetón. Typickým zástupcom je aj sklolaminát^[3] - kompozit zo sklenených vlákien a živice, zvyčajne polyesterovej.

Obyčajne jedna zo súčastí dodáva výrobku pevnosť a druhá slúži ako spojivo.^[4]

Prednosti kompozitných materiálov spočívajú spravidla predovšetkým v ich hmotnosti. Voči tradičným oceľovým komponentom majú aj pri väčšom objeme podstatne nižšiu hmotnosť, čo uľahčuje ich prepravu a rýchlu a ľahkú montáž a demontáž. Kompozitné materiály sa výraznejšie nedeformujú (ich medza elasticity zodpovedá medzi pevnosti). Majú veľmi vysokú medzu únavy a sú stabilné a spoľahlivé.^[5] Nevýhodou kompozitných materiálov s epoxidovou matricou môže byť citlivosť na riedidlá. Kompozity starnú v závislosti na vlhkosti a teplote.

Používajú sa aj trojzložkové kompozity,^[6] ktoré tvorí:

• nosná zložka (vlákna, striž, tkanina, termoplastická fólia)
• spojivo (reaktoplastické a termoplastické živice, kaučuky)
• plnivo (anorganické - sľuda, kremeň, sklo, organické - drevená múčka)

Nežiadúca môže byť nasiakavosť kompozitov. Kompozitné materiály sú stálofarebné a laminátové konštrukcie sú preverené dlhodobou prevádzkou. Variabilita tvarov a farieb bez obmedzenia umožňuje dokonalé prispôsobenie špecifiku danej stavebnej štruktúry.