Kostol Navštívenia Panny Márie a kláštor Milosrdných bratov

V druhej polovici 17. storočia sa na terajšom území Slovenska usadili príslušníci rehole Milosrdných bratov. Do Bratislavy prišli v roku 1672 na pozvanie vtedajšieho ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho. Mimo mestských hradieb, neďaleko Laurinskej brány si na darovaných pozemkoch postavili kostol s kláštorom a nemocnicu určenú pre pomoc nemajetným obyvateľom mesta (v súlade s poslaním rehole).^[1]

Komplex stavieb vydržal v takomto stave však iba do osemdesiatych rokov 17. storočia, kedy bol počas tureckých nájazdov vypálený.

Zásluhou viacerých dobrodincov bolo možné začať so stavbou nového kostola a kláštora. Významnú pomoc poskytol barón Ján Maholányi, ktorý z vlastných prostriedkov dal pre potreby rehole postaviť nový kostol. Základný kameň bol posvätený 2. júla 1690 a stavba bola ukončená 13. mája 1692. Po ukončení výstavby kostola kúpil kardinál Leopold Kolonič južne stojaci palác s cieľom výstavby nového kláštora. Vzhľadom na nepriaznivé okolnosti (kardinál Kolonič medzitým zomrel a v krajine vypuklo Rákociho povstanie) musela byť výstavba kláštora odložená. K jej realizácii prišlo až v rokoch 1723 – 1728. Celý komplex, v podobe akú poznáme dnes, tak dostavali po takmer štyridsiatich rokoch. Predlohou komplexu sa stala stavba materského kláštora milosrdných bratov vo Viedni. Bratislavský staviteľ však architektúru stavby prispôsobil miestnym danostiam a vytvoril pôsobivé architektonické dielo mimoriadne esteticky dotvárajúce tunajšie prostredie.

Stavebný komplex, ktorému dominuje Kostol Navštívenia Panny Márie, svojou architektonickou i historickou hodnotou patrí k najcennejším barokovým sakrálnym stavbám v Bratislave.

Exteriér

Rozľahlý komplex je po celej šírke obrátený smerom do námestia. Dominantným prvkom je stavba kostola, ktorá vyniká medzi postrannými krídlami kláštora – jednoposchodovou stavbou s krížovou chodbou okolo uzavretého nádvoria. V južnej časti komplexu sa nachádza nemocnica. Za kláštorom sa rozprestierala zeleninová záhrada, ovocný sad a park.

Na fasáde chrámu i v rizalitoch bočných krídel sú kamenné barokové plastiky, ktoré nevznikli v jednej sochárskej dielni ani v rovnakom čase; najstaršie z nich sú sochy sv. Petra a sv. Pavla v dolných nikách na chrámovej fasáde a pravdepodobne ich vytvoril viedenský sochár Ján Schwanthaler.

Interiér

Jednoloďová stavba kostola svojím vybavením pripomína interiér rímskeho jezuitského kostola del Gesù.

Zariadeniu interiéru kostola dominuje hlavný oltár, ktorý vypĺňa celé presbytérium. Ide o stĺpovú architektúru so štítovým nadstavcom z rokov 1735 – 1737. Oltárny obraz Navštívenie Panny Márie je dielom nemeckého neskorobarokového maliara Martina Speera (je takisto autorom oltárnych obrazov na bočných oltároch). Po stranách oltára sú plastiky štyroch svätcov – svätého Augustína, svätého Zachariáša, svätého Joachima a svätého Jána z Boha, zakladateľa rehole. V nadstavci oltára sú plastiky anjelov a sochy Boha Otca i Ducha Svätého v podobe holubice.

Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádza šesť bočných oltárov: oltársvätej Barbory s plastikami svätej Ľudmily a svätej Alžbety, oltár svätého Jána z Boha so sochami svätého Cyrila a svätého Metoda, oltár svätého Jozefa a oltár svätého Jána Nepomuckého. Autorom oltárnych skulptúr je bratislavský sochár Alojz Rigele.

Z polovice 18. storočia pochádzajú oltáre Božského Srdca (pôvodne sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného) a Panny Márie; obraz Panny Márie je v rokokovom ráme.

V prvej polovici 18. storočia vznikla baroková kazateľnica s reliéfmi svätcov. Zaujímavým interiérovým doplnkom je mramorový náhrobok grófa O´Neila z roku 1745 od viedenského sochára Balthasara Ferdinanda Molla.