Lišajovec

Monopodiálne rastúca stonka má silne skrátené internódiá a rastie vzpriamene až poliehavo. Nesie najčastejšie 2–6 oválnych až podlhovastých mäsitých listov usporiadaných protistojne. V závislosti od druhu majú listy dĺžku od 10 cm do 80 cm (Phalaenopsis gigantea).

Korene lišajovcov vyrastajú na spodnej strane stonky alebo spomedzi listov. Sú typicky mäsité, vrátane velámenu dosahujú typicky priemer 1–8 mm. Okrem príjmu vody a živín slúžia aj na upevnenie rastliny k podkladu a vďaka obsahu chlorofylu sa zúčastňujú aj na fotosyntéze.

Zygomorfné kvety vyrastajú v strapcoch na vzpriamenom až ovísavom stvole s dĺžkou až 80 cm. Mnohé druhy kvitnú z toho istého stvolu niekoľko rokov. Kvety môžu mať priemer 1,5–15 cm.

Rastú prevažne epifyticky v tropických dažďových pralesoch Ázie, od Himalájí cez filipínske a indonézske ostrovy až po Novú Guineu a severnú Austráliu. Uprednostňujú zatienený biotop s celoročne vysokou vzdušnou vlhkosťou s teplotami cez deň 25–35 °C a v noci 15–25 °C.

Komerčný význam dosiahli jednak vďaka schopnosti prežiť kultiváciu v bežných bytových podmienkach, ako aj vďaka nápadným veľkým kvetom.

Existuje veľký počet kultivarov. Základom hybridizácie, ktorá v komerčnej produkcii posunula do ústrania pôvodné botanické druhy tohto rodu, je veľkokvetá biela orchidea lišajovec veľkokvetý (Phalaenopsis amabilis).

príklady druhov sú:^[1]

• lišajovec veľkokvetý/lišajovec pôvobný (Phalaenopsis amabilis/Phalaenopsis grandiflora)
• lišajovec Schillerov
• lišajovec Stuartov
• Phalaenopsis equestris