Milan Lučanský

Milan Lučanský absolvoval v roku 1988 Stredné odborné učilište chemické vo Svite. V rokoch 1998 až 2003 študoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela.^[1]

Svoju policajnú službu začal v roku 1989 ako frekventant PÚ VB pre SR Pezinok. V roku 1990 sa stal starším inšpektorom OO VB Liptovský Hrádok. Neskôr prešiel do Martina. Od roku 1997 bol starším referentom operatívneho oddelenia OKP KR PZ Žilina. V roku 2004 sa stal vedúcim oddelenia odhaľovania, odboru boja proti organizovanej kriminalite STRED Úradu boja proti organizovanej kriminalite. V roku 2008 sa stal riaditeľom odboru STRED Úradu boja proti organizovanej kriminalite PPZ. V roku 2012 sa stal zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. Po nástupe vlády Ivety Radičovej z polície odišiel.^[5] V rokoch 2012 až 2016 bol 1. viceprezidentom Policajného zboru.^[1] V rokoch 2016 až 2018 bol generálnym riaditeľom SKIS MV SR.^[1]

Počas svojho pôsobenia mal vyšetrovať Mikuláša Černáka.^[5] Podľa svojich slov sa mal podieľať na vyšetrovaní skupín okolo Ivana a Karola Mella či sýkorovcov.^[6]

7. októbra 2015 vláda schválila vymenovanie Milana Lučanského (vtedajšieho prvého viceprezidenta), viceprezidenta PZ Ľubomíra Ábela a Ivana Šefčíka, generálneho riaditeľa sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR do generálskych hodností.^[7] 26. novembra 2018 ich prezident Andrej Kiska do nich vymenoval.^[8]

Prezident Policajného zboru

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odstúpil 31. mája 2018 po nátlaku verejnosti a veľkých protestoch z postu prezidenta Tibor Gašpar.^[9] Za náhradníka Gašpara vybrala ministerka vnútra Denisa Saková zo strany SMER-SD Lučanského, ktorý sa dočasným prezidentom stal 1. júna 2018. Na poste mal byť len do kým nezačne platiť nový zákon o spôsobe menovania policajného prezidenta, ktorý v čase jeho menovanie ešte nebol schválený.^[6] Novela zákona o policajnom zbore, ktorá zmenila spôsob voľby policajného prezidenta a šéfa inšpekcie nadobudla účinnosť 1. februára 2019.^[10] Lučanský potom prešiel riadnym výberovým konaním a verejným vypočutím v parlamentnom výbore. Do funkcie ho ministerka vnútra vymenovala 15. apríla 2019 na štyri roky.^[11]

Počas svojho pôsobenia odstavil riaditeľa Národnej kriminálnej agentúy od vyšetrovania Vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ako aj nariadil kontrolu po nesprávnom informovaní od NAKA ohľadne trestných podaní na organizátorov protestov Za slušné Slovensko.^[12] Po nastúpení novej vlády Igora Matoviča ho nový minister vnútra Roman Mikulec nechal vo funkcii kvôli spolupráci na boji proti pandémii koronavírusu.^[13] 30. júna 2020 Lučanský oznámil, že podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie k 31. augustu. Dôvodom malo byť, že si s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a vedením ministerstva nerozumie. Vo svojom vyhlásení okrem iného napísal: „Nemám ich dôveru a oni zase nemajú tu moju. Spolupráca musí byť založená na vzájomnom rešpekte. Uznávam, že vnímam Romana Mikulca ako korektného človeka, ale neuznávam ho ako ministra vnútra. Naše pohľady na ďalší chod polície sú rozdielne, naše názory na viacero tém sú odlišné.“^[14] Odmietol tiež politizáciu funkcie policajného prezidenta.^[14] Po Lučanského odchode ho k 1. septembru 2020 dočasne nahradil Peter Kovařík.^[15][16]

Dňa 2. decembra 2020 v rámci akcie Judáš obvinila NAKA Lučanského a ďalších 7 osôb zo závažných trestných činov.^[17] Po zadržaní bol Lučanský presunutý do kolúznej väzbe, aby nemohol ovplyvňovať spoluobvinených alebo svedkov či inak mariť dôkazy vyšetrovania. Lučanský bol vo väzení v Prešove.^[18]

Ján Mazák pre Denník N napísal, že by Špecializovaný trestný súd musel vysvetľovať, keby Lučanského do väzby nevzal: „Ako by vysvetlil jeho prepustenie zo zadržania? Traja najbližší ho usvedčovali z ťažkých korupčných praktík. Právom alebo s cieľom uľahčiť si svedomiu a uniknúť tvrdému trestu? Je to jedno. Pretože v takej situácii trestný súd musel pridržať obvineného vo väzbe, aby sa objektívne dali preskúmať výpovede jeho spolupáchateľov bez rušivých momentov.“^[19]

29. decembra 2020 Lučanský spáchal vo svojej cele samovraždu obesením pomocou teplákovej bundy. V priebehu dňa mal vyšetrenie u psychológa, počas ktorého nič nenaznačovalo, že by si chcel siahnuť na život. O 16:30 h prebehla vizuálna kontrola cez priezor jeho cely. O 16:39 h si obvinený podávajúci večeru všimol, že si ho Lučanský neprebral, po čom príslušníci ZVJS otvorili jeho celu, kde ho našli bezvládneho a ihneď mu poskytli prvú pomoc. Záchranári ho oživili a previezli v kritickom stave do prešovskej nemocnice.^[20]

30. decembra 2020 Lučanský zomrel vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove deň po tom, čo sa pokúsil obesiť vo svojej väzenskej cele.^[2][21] Po smrti mu bolo trestné stíhanie zastavené.^[19]

Dva týždne pred pokusom o samovraždu si Lučanský zranil oko, lekárske správy nenaznačili, že by poranenie mohla spôsobiť bitka alebo pokus o samovraždu. Nespomínal ich ani samotný Lučanský.^[19]

Dopady a vyšetrovanie

Po Lučanského pokuse o samovraždu vo väzbe 30. decembra 2020 zo svojho postu odstúpil generál Milan Ivan, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže. Generál Ivan potvrdil, že príslušníci ZVJS si riadne vykonávali svoje povinnosti a po nájdení obvineného mu poskytli prvú pomoc. V čase demisie bol Lučanský v kritickom stave.^[20] Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková po pokuse oznámila zriadenie vyšetrovacej komisie, ktorej členmi mali byť „predstavitelia opozície, prezidentka, verejná ochrankyňa práv, Slovenská advokátska komora či zástupcovia európskych organizácií“.^[20] Na vyšetrovanie dohliada generálny prokurátor Maroš Žilinka.^[18]

1. januára 2021 minister obrany Jaroslav Naď oznámil, že dá prešetriť únik zdravotného záznamu z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde Lučanského operovali. Poprel tiež odvolanie riaditeľa nemocnice Vladimíra Lengvarského.^[22]

Kamerový záznam z chodby väznice neukazuje, že by v Lučanského cele bol niekto iný. Záznam z cely nie je, lebo to zákon nedovoľuje. Pochybnosti o samovražde nevyslovila ani Lučanského rodina či obhajcovia.^[18]