Nahosemenné rastliny

Do začiatku 21. storočia sa istú dobu väčšinou uvádzalo, že nahosemenné rastliny nie sú monofyletický taxón (ale sú buď parafyletický alebo polyfyletický, a teda neprirodzený, taxón) a vo viacerých systémoch sa preto dokonca namiesto nahosemenných rastlín uvádzali len ich jednotlivé časti (oddelenia) ako samostatné taxóny. Novšie sa ale uvádza, že ide o monofyletický taxón.

Rozmnožovacie orgány nahosemenných rastlín vznikli evolučnou premenou listov a rozlišujeme ich na samčie (mikrosporofyly) a samičie (megasporofyly).

Mikrosporofyly (tyčinky) nahosemenných rastlín sú zoskupené do šištíc (strobily) a môžeme ich považovať za jednopohlavný kvet. Tyčinky sa skladajú z nitky a mikrosporangia (peľnice). Z peľnice sa uvoľňujú mikrospóry (t. j. peľ).

Makrosporofyly sa skladajú zo sterilných šupín, ktoré môžu byť rozlíšené na podporné a semenné. Megaspórou je vajíčko (ovulum), ktoré je v čase zrelosti viacbunkové. Skladá sa z vlastnej vajcovej bunky (oosféra), pomocných buniek (archegóniá) a vyživovacieho pletiva (primárny endosperm).

Vajíčka sú pri nahosemenných rastlinách uložené viac-menej voľne na semenných šupinách, preto tieto rastliny označujeme ako "nahosemenné".

Tradičný systém / systém používaný v tejto wikipédii

nahosemenné rastliny (=borovicorasty v širšom zmysle):

• oddelenie †lyginodendrorasty / semenné paprade (Lyginodendrophyta)
• niekoľko vyhynutých radov (napr. †bernetiotvaré (Bernettiales) )
• oddelenie cykasorasty (Cycadophyta)
• oddelenie †benetitorasty (Bennettitophyta / Cycadeoideophyta) - niekedy zaraďované ako súčasť cykasorastov
• borovicorasty v užšom zmysle:
  • oddelenie ginkorasty (Ginkgophyta)
  • oddelenie borovicorasty (Pinophyta) v najužšom zmysle/ihličnany (Pinopsida, Coniferae) - vrátane radu kordaitotvaré, niekedy zaraďovaného ako samostatné oddelenie kordaitorasty (Cordaitophyta)
• oddelenie lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta) - novšie často zaraďované dovnútra (prípadne vedľa) borovicorastov alebo ako sesterská skupina všetkých semenných rastlín, tradične zaraďované niekde vedľa benetitorastov

Pozri aj sčasti podrobnejšiu verziu uvedenú v článku borovicorasty.

Systém podľa Mičieta et al. 2018

nahosemenné rastliny (Gymnospermae) [ide o vetvu triedy semenné rastliny (Spermatopsida)]^[3]:

• bez mena (nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom [a s makrofylmi]):
  • vetva †Lyginopteridae - lyginopteridy – iný názov: Pteridospermae - semenné paprade [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)]
    • rad † Lyginopteridales – lyginopterotvaré
    • rad † Calamopityales
    • rad † Callistophytales
  • bez mena
    • vetva Cycadidae – cykasy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu cykasorasty (Cycadophyta)]
      • rad †Medullosales – stržňovkotvaré
      • rad †Gigantopteridales
      • rad †Phasmatocycadales
      • rad Cycadales – cykasotvaré
    • vetva †Bennettitidae - bennettitidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu †benetitorasty (Bennettitophyta)]
      • rad †Fredlindiales
      • rad †Bennettitales - cykasovkotvaré
      • rad †Nataligmales
      • rad †Dinophytonales
      • rad †Pentoxylales - pentoxylonotvaré
• bez mena (nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom [a s mikrofylmi])
  • vetva Ginkgoidae – ginká [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu ginkorasty (Ginkgophyta)]
    • bez mena
      • rad †Peltaspermales - peltaspermotvaré
      • rad †Umkomasiales/Corystospermales - umkomasiotvaré
      • rad †Dordrechtitales
      • rad †Petriellales
      • rad †Caytoniales - kaytóniotvaré
      • rad †Matatiellales
    • rad Ginkgoales – ginkotvaré
    • rad †Leptostrobales/Czekanowskiales
    • rad †Iraniales
    • rad †Hamshawviales
    • rad †Glossopteridales/Ottokariales - jazyčnatcotvaré
    • rad †Bernettiales
    • rad †Palissyales
  • ? rad †Dicranophyllales - presné zaradenie nie je z textu jasné
  • vetva Coniferae – ihličnany [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniam borovicorasty (Pinophyta) a lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)]
    • rad †Cordaitales – kordaitotvaré
    • bez mena
      • rad †Voltziales – voltziotvaré
      • Pinidae – pinidy
        • rad Pinales – borovicotvaré
        • vetva Gnetidae – gnetidy [zodpovedá vo vyššie uvedenom systéme oddeleniu lianovcorasty/gnétorasty (Gnetophyta)]
          • rad Ephedrales - chvojníkotvaré– vrátane čeľade †Drewriaceae
          • rad Welwitschiales – velvíčiotvaré – vrátane čeľade †Fraxinopsiaceae
          • rad Gnetales – lianovcotvaré
          • rad †Eoanthales
        • vetva Cupressidae – cupressidy
          • rad Araucariales – araukáriotvaré
          • rad Cupressales - cyprusotvaré – vrátane čeľadí tisovité (Taxaceae) a †Dechellyiaceae

Poznámky:

-To, čo sa v tomto systéme označuje všeobecným označením „vetva“ je v skutočnosti (teda formálne a u iných autorov) podtrieda (lebo koncovka –idae je koncovka podtriedy); iba „vetva“ Coniferae je u iných autorov (väčšinou) trieda.

-Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s manoxylickým drevom má u iných autorov názov Phyllospermae. Vyššie uvedený taxón nahosemenné rastliny s pyknoxylickým drevom má u iných autorov názov Stachyspermae. ^[4]

-O hlavných použitých zdrojoch svojho systému autori uvádzajú najmä toto: „Fylogenetický systém recentných...nahosemenných rastlín je adaptovaný podľa ...autorov Christenhusz et al. (2011a...), s niekoľkými úpravami podľa autorov Lu et al. (2014) a Wu, Chaw (2014)“...„Stále [sa] presadzuje ustálená koncepcia, ktorá považuje nahosemenné rastliny za parafyletickú skupinu (Kenrick, Crane 1997; Novikoff, Barabasz-Krasny 2015; Pelletier 2016)….[Systémy s parafyletickými nahosemennými rastlinami však] nemožno akceptovať po zverejnení najnovších molekulárnych poznatkov (Lu et al. 2014; Wu, Chaw 2014), ktoré uvádzajú krytosemenné rastliny...a nahosemenné rastliny...ako dve monofyletické vetvy. Preto sme sa vrátili k pôvodnej koncepcii (Kräusel, Weyland 1929; Alvin et al. 1967), ktorá považuje skupinu Gymnospermophyta ...za monofyletickú. Klasifikáciu vyhynutých radov a tried sme prevzali od Anderson et al. (2007) a systematické postavenie jednotlivých tried (vetiev) podľa koncepcií autorov Sahni (1920), Sporne (1965) a Bierhorst (1971).“ (k poslednej vete porovnaj aj napr. ^[5])