Nerastná surovina

Nerastná surovina alebo nerast je neobnoviteľná nerastná prírodnina - prvok, zlúčenina, minerál alebo hornina, ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby ľudskej spoločnosti. Nerastnou surovinou môžu byť pevné, kvapalné aj plynné látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po priemyselnej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to rudy, nerudy a kaustobiolity. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. energetické suroviny^[1]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako ložiská. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje ložisková geológia, v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.

Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia^[2].

S rozvojom ľudskej spoločnosti a zvyšovaním poznatkov o neživej prírode množstvo druhov využívaných nerastných surovín narastá. Ich akumulácie, ktoré až na niektoré výnimky vznikli v minulých geologických dobách však nie sú neobmedzené, ich zásoby sa nereprodukujú, prípadne vznikajú veľmi pomaly, čo z hľadiska dĺžky ľudského života možno považovať za zanedbateľné.

Ťažba nerastných surovín sa v roku 2002 podieľala na tvorbe Slovenského hrubého domáceho produktu sumou 6,774 miliardy Slovenských korún (224 miliónov eur), čo predstavovalo asi 0,62 % HDP^[3]. V roku 2011 to bolo 337,9 miliónov eur, čo predstavovalo 0,49 % HDP^[4]. Slovenská republika veľkú časť nerastných surovín dováža (ropa, zemný plyn, železná ruda, bauxit, čierne uhlie).