Oliver Smithies

V roku 1951 získal PhD. z biochémie s prácou Physico-chemical properties of solutions of proteins.^[3][4]

Získal grant od Commonwealth Fund ako postdoktorand v chemickom laboratóriu J. W. Williamsa na University of Wisconsin–Madison v USA.^[5] V rokoch 1953 – 1960 pracoval u Davida A. Scotta na výskume inzulínu v Connaught Medical Research Laboratory na University of Toronto v Kanade.^[5][6] Lekársku genetiku študoval u Normy Ford Walker v Hospital for Sick Children v Toronte.^[7]

V roku 1960 sa vrátil na University of Wisconsin–Madison, kde pracoval v oblasti genetiky do roku 1988 ako asistent a profesor.^[6] Neskôr bol profesorom patológie a laboratórnej medicíny na University of North Carolina at Chapel Hill.^[8] V laboratóriu pracoval takmer denne až do svojich 80. narodenín.^[9][10] Je spoluautorom a autorom viac ako 350 vedeckých prác v rokoch 1948 – 2016.^[11]

V roku 2007 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo za výskum v oblasti embryonálnych kmeňových buniek a DNA cicavcov.^[12]

V 50. rokoch sa oženil s Lois Kitze, virologičkou na University of Wisconsin, rozviedli sa v roku 1978.^[5][13] Jeho druhá manželka Nobuyo Maeda je profesorkou patológie na University of North Carolina.^[13] Bol naturalizovaným americkým občanom^[14] a, napriek svojej farbosleposti mal pilotnú licenciu.^[6][13] Sám sa označoval za ateistu.^[15]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oliver Smithies

• UNC Press release of Smithies 'election to Institute of Medicine
• Oliver Smithies

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Oliver Smithies na českej Wikipédii a Oliver Smithies na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.