Parazitizmus

Toto je článok o biologickom parazitizme. O sociálnom parazitizme pozri príživníctvo.

Parazitizmus je vzťah, v ktorom jeden organizmus, tzv. parazit, odoberá živiny (organické a anorganické látky) pre svoju existenciu druhému, tzv. „hostiteľovi“, prípadne v ňom žije a tým ho oslabuje. Do tela hostiteľa často parazit vylučuje jedovaté látky nazývané toxíny. Príkladom parazitov sú vírusy. Parazitické organizmy nájdeme medzi baktériami, hubami, rastlinami, i živočíchmi.

Názvy

Tento vzťah sa označuje i ako cudzopasníctvo, parazitovanie, cudzopasenie ^[1], zriedkavo parazitstvo ^[2], zriedkavo príživníctvo^[3]^[4]. Parazit sa niekedy označuje i ako cudzopasník, príživník, zriedkavo cudzopas(es).

Delenie

Podľa priestorových vzťahov delíme prarazitov na:

ektoparazity – žijú mimo hostiteľa, alebo na jeho povrchu. Parazitické živočíchy sú napríklad komár, blcha, pijavice, parazitické rastliny Imelo biele, záraza, kukučina, zubovník šupinatý.
endoparazity – žijú v organizme, vnútri t. j. tkanivách, bunkách, tráviacom trakte, orgánoch atď. hostiteľa (toxoplazma, pásomnice, hlísta detská).

Podľa časových vzťahov k hostiteľovi sa parazity delia na:

dočasné,
stále, a
periodické.

Zvláštnym prípadom parazitizmu je hniezdny parazitizmus vtákov, ako napríklad u kukučky jarabej.

Referencie

Literatúra

DANIEL, Milan. Tajné stezky smrtonošů. Praha : Mladá fronta, 1985.
SEDLÁK, Kamil; TOMŠÍČKOVÁ, Markéta. Nebezpečné infekce zvířat a člověka. Praha : Scientia, 2006; ISBN 80-86960-07-2
VOLF, Petr a kol. Paraziti a jejich biologie. Praha : Triton, 2007; ISBN 978-80-7387-008-9.
VOTÝPKA, Jan; KOLÁŘOVÁ, Iva a HORÁK, Petr. O parazitech a lidech. Praha : Triton, 2018; ISBN 978-80-7553-350-0
ZIMMER, Carl. Vládce parazit: pohled do světa nejnebezpečnějších tvorů planety. Praha : Paseka, 2005; ISBN 80-7185-685-1