Peter Časár

Peter Časár bol roľník, slobodník (libertín). V rokoch 1625 až 1627 bol vojakom Betlenovej armády a v roku 1629 sa stal dedinským richtárom. V lete 1631 sa stal jedným z vodcov Časárovho povstania (1631 - 1632) na území dnešného juhovýchodného Slovenska a dnešného severovýchodného Maďarska. Išlo o povstanie vyvolané útlakom poddaných a plienením cisárskych vojsk po potlačení Betlenovho povstania. Hlavná požiadavka povstalcov spočiatku bolo zabránenie drancovaniu cisárskymi vojskami. Povstanie viedli kapitáni sedliackych stolíc, čo boli svojpomocné obranné organizácie sedliakov a drobného zemianstva. P. Časár bol jedným z týchto kapitánov. Proti povstaniu stála najmä časť (vyššej) šľachty verná Habsburgovcom, na čele s palatínom Mikulášom Esterházim. Vo februári roku 1632 bol Časár pozvaný do Košíc, kde mal predložiť hornouhorskému hlavnému kapitánovi Mikulášovi Forgáčovi z Gymeša písomnú petíciu povstalcov zo zhromaždenia, ktoré sa uskutočnilo skôr v meste Gönc. Generál Forgáč dal Časára zajať a postavil ho pred súd. Po dvoch dňoch vypočúvania a mučenia ho na výstrahu ostatným povstalcom rozštvrtili.^[1][2][3][4]

Po jeho poprave sa na čelo hnutia postavili radikálni ľudoví vodcovia. Vyše 10 000 povstalcov žiadalo najmä zlepšenie hospodárskeho a sociálneho postavenia poddaných, najmä zníženie robôt. Šľachta, hlavne zásluhou Juraja I. Rákociho, povstanie potlačila a väčšina jeho účastníkov padla v boji alebo boli popravení.^[1]