Prepis z čínskeho písma do latinky
Prehľad
V Číne je oficiálne záväzný systém nazývaný pchin-jin.
Na Slovensku a Česku sa používa štandard pôvodne vypracovaný v Česko-Slovensku kolektívom sinológov Orientálneho ústavu začiatkom 50. rokov. Súčasný slovenský systém, kodifikovaný v PSP, sa od českého drobne odlišuje v tom, či sa (aj to len v niektorých prípadoch) finála "i" z pchinjinu prepisuje do latinky ako apostrof alebo ako i (a slovenskí sinológovia považujú tento bod v prepise PSP za chybu).
V angličtine sa najčastejšie používa Wadov-Gilesov systém. Existuje aj francúzsky, nemecký, ruský prepis a podobne.
Ani jeden z uvedených transkripčných systémov nezachytáva tonálne rozdiely v homografických slabikách (vyjadrované v pchin-jine diakritickými znakmi nad písmenami).
Pod pojmom čínština sa naviac môže rozumieť súhrn viacerých jazykov (čínskych dialektov) alebo oficiálny jazyk v Čínskej ľudovej republike, súčasná štandardná čínština (pchu-tchung-chua).[1] Kodifikácia čínskeho prepisu v PSP tento rozdiel nepostihuje a z jej obsahu je zrejmé, že pod čínštinou sa myslí pchu-tchung-chua, čo vytvára nejednoznačnosti pri prepise názvov a mien z iných čínskych dialektov. V Hongkongu, Singapure a častiach Malajzie je angličtina úradný jazyk a zároveň miestne populácie etnických Číňanov používajú pomenovania v dialektoch čínštiny ako hakka, hokkien, kantončina, chajnančina alebo fučoučina. Keďže majú všetky mená a názvy v týchto jazykoch skrz postavenie angličtiny ako úradného jazyka aj oficiálny prepis do latinky, nie je zrejmé, či sa pri použití v slovenskom texte používa prístup k angličtine - a teda sa príjmajú v úradnej podobe - alebo sa používa transkripcia čínštiny definovaná v PSP, čím sa vytvára podoba mien v konflikte s ich úradnou podobou.[2]
Prevodové tabuľky online
Prevodovú tabuľku pchin-jinu, (typického) anglického prepisu, slovenského prepisu a ruského prepisu možno nájsť kodifikovanú v Pravidlách slovenského pravopisu a online verzia sa nachádza tu [1].
Praktickejšia obdoba (bez ruského prepisu) na českej stránke je tu [2].
Prídavné mená
V slovenskom (českom) prepise sa v slovenských (českých) prídavných menách odvodených od čínskych názvov vynechávajú spojovníky, napr. je Tchaj-pej ale je tchajpejský.
Jednotlivé systémy
Pchin-jin
Wadov-Gilesov systém
Pozri [3] alebo tu [4] Kap. VII 3.1 ("Anglický systém")
Český systém
Pozri [5].
Slovenský systém podľa PSP (používaný aj na slovenskej Wikipédii)
Online verzia je tu[6] Kap. VII 3.1. To isté:
Iniciály
| Pchin-jin | Slovenská transkripcia |
|---|---|
| b | p |
| p | pch |
| m | m |
| f | f |
| d | t |
| t | tch |
| n | n |
| l | l |
| g | k |
| k | kch |
| h | ch |
| j | ť |
| q | čch |
| x | s |
| zh | č |
| ch | čch |
| sh | š |
| r | ž |
| z | c |
| c | cch |
| s | s |
| w | w |
| y | j |
Finály
V okrúhlych zátvorkách sú uvedené finály tvoriace slabiku bez iniciály (okrem w alebo y).
a) Jednohláskové
| Pchin-jin | Slovenský prepis |
|---|---|
| -a (a) | -a (a) |
| -o (o) | -o (o) |
| -e (e) | -e (e) |
| -i (yi) | -i (i) |
| -i [po zh] | ’ |
| -i [po z] | ’ |
| -u (wu) | -u (wu) |
| -ü (yu) | -ü (jü) |
| -r (er) | -r (er) |
b) Viachláskové
b1) Na a-, e-, o-
| Pchin-jin | Slovenský prepis |
|---|---|
| -ai (ai) | -aj (aj) |
| -ei (ei) | -ej (ej) |
| -ao (ao) | -ao (ao) |
| -ou (ou) | -ou (ou) |
| -an (an) | -an (an) |
| -en (en) | -en (en) |
| -ang (ang) | -ang (ang) |
| -eng (eng) | -eng (eng) |
| -ong (weng) | -ung (weng) |
b2) Na i-
| Pchin-jin | Slovenský prepis |
|---|---|
| -ia | -ja |
| -iao (yao) | -iao (jao) |
| -ie (ye) | -ie (jie) |
| -iu (you) | -iou (jou) |
| -ian (yan) | -ien (jen) |
| -in (yin) | -in (jin) |
| -iang (yang) | -iang (jang) |
| -ing (ying) | -ing (jing) |
| -iong (yong) | -iung (jung) |
b3) Na u-, ü-
| Pchin-jin | Slovenský prepis |
|---|---|
| -ua (wa) | -ua (wa) |
| -uo (wo) | -uo (wo) |
| -uai (wai) | -uaj (waj) |
| -ui (wei) | -uej (wej) |
| -uan (wan) | -uan (wan) |
| -un (wen) | -un (wen) |
| -uang (wang) | -uang (wang) |
| -üe (yue) | -üe (jüe) |
| -üan (yuan) | -üan (jüan) |
| -ün (yun) | -ün (jün) |