Rasputica

Rasputica označuje jav vyskytujúci sa pravidelne dvakrát do roka, keď možno po nespevnených cestách v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine prejsť len s veľkými ťažkosťami. Je to obdobie, keď sa celá rovinatá krajina týchto oblastí zmení na blatistú a močaristú a cesty nevynímajúc. Pojem sa vzťahuje na „jarnú rasputicu“ aj „jesennú rasputicu“ a na podmienky ciest v tomto období.

Rasputica býva na jar silnejšia vďaka topiacemu sa snehu, ale zvykne sa opakovať na jeseň dôsledkom veľkého množstva zrážok.

Obdobie rasputice je známe predovšetkým ako výhoda pre obrancov počas vojny. Počas invázie Napoleona do Ruska v roku 1812 znamenalo pre francúzskych vojakov prekážku v ich rýchlejšom nasledovaní.^[1][2]

Počas druhej svetovej vojny mesiac trvajúce obdobie rasputice spomalilo nemecký postup počas bitky o Moskvu v srdci Sovietskeho zväzu, tento útok bol vyvrcholením celej operácie Barbarossa. Nemecký postup bol nakoniec zastavený sovietskymi posilami prisunutými z Ďalekého východu a Sibíri. Takto dokázali, že počasie je pre obe bojujúce strany rovnaké a vďaka svojej technologickej prevahe a dobrému vybaveniu dokázali za pár dní zatlačiť Nemcov o 160 kilometrov. Napriek tomu sa najmä v nemeckej a západnej literatúre v súvislosti s týmito bojovými operáciami často spomína ako veľký činiteľ aj tzv. „generál blato“.

Synonymický pojem vo fínčine je rospuutto, značiaci bezcestnosť. Väčšina nespevnených ciest vo Fínsku sa mení na blato. V minulých dobách ich to robilo prakticky nepoužiteľnými; dnešné nespevnené cesty môžu byť použité, ale sú extrémne klzké.