Rif (more)
Rif (angl. reef) je útes (alebo v širšom zmysle akákoľvek vyvýšenina, plytčina), ktorý siaha tesne pod hladinu mora a prípadne miestami aj nad jeho hladinu. Obvykle ide o aktívne rastúce šošovkovité teleso tvorené koloniálnymi organizmami (koraly, machovky, lastúrniky, červy), ktoré sú schopné odolávať vlneniu. Z ekologického hľadiska najčastejšie ide o plytkovodný ekosystém, výrazne ovplyvňovaný podmienkami okolitého prostredia. Zvyčajne je to tzv. koralový útes (koralový rif). Sedimentácia na rífe býva niekoľkonásobne rýchlejšia ako v panvovom prostredí[1] a dosahuje až 1 cm za rok.
Delenie
Na základe zloženia sú rozoznávané:
- skeletálne rífy – obsahujú kostry tvorcov – budovateľov rífov, ktoré sú odolné vlnám. Ich vzájomná previazanosť je schopná odolať predovšetkým mechanickému tlaku prostredia. Príkladom je austrálsky bariérový ríf.
- rífové elevácie – vznikajú zachytávaním a viazaním sedimentu rôznymi organizmami – riasy, cyanobaktérie, rôzne mnohobunkovce a živočíchy, ktoré boli presunuté na miesto po odumretí.
Na základe tvaru možno vymedziť:
- fringing ríf – pobrežný lemový koralový útes
- faro ríf – malý koralový útes
- patch ríf – koralový trs
- barierové
- atolové – tvoriace vrcholy atolov
- tabulové
V minulosti sa formy rífových telies delili na biostrómy (plošné formy) a biohermy (elevačné formy).
Karbonátové rífy vznikajú iba vo vhodných teplotných podmienkach, salinite a hĺbkach, takže sú vhodným paleoekologickým kritériom. Fosílne rífy sú značne porózne a sú preto významným akumulačným priestorom uhľovodíkov.[2]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rif (more)
 | Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |