Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)

Táto národná kultúrna pamiatka sa nachádza na malom skalnom ostrohu v katastrálnom území obce Nitrianska Blatnica severne od obce nad lesíkom zvaným Háje a pod úbočím Kozieho chrbta juhovýchodných svahov vrchu Marhát v Považskom Inovci. V blízkosti je prameň pitnej vody.

Najstaršie stopy osídlenia pochádzajú z neskoršej kamennej doby. Osídlenie staršej železnej doby súvisí s opevneným sídliskom na Marháte.

Podľa výsledkov archeologického výskumu v rokoch 1974 – 1980, najstaršia podoba rotundy s podkovovitou apsidou vznikla už v 9. storočí, v 11. storočí bola nadzákladová časť kostolíka prebudovaná v románskom slohu. V roku 2012 ale nový výskum ukázal, že z 9. storočia pochádza celá stavba, presnejšie asi z jeho prvej tretiny, teda z predveľkomoravského obdobia.

Na lúke Púsť pod ostrohou s rotundou sa v 9.-10. storočí nachádzalo sídlisko dvorcového typu obohnané palisádou. Starší väčší dvorec bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí sa charakter sídliska zmenil. Vznikla neopevnená osada s príbytkami rozptýlenými na rôznych častiach dnešnej lúky. Obyvateľstvo sa zameriavalo hlavne na dolovanie železnej rudy na svahoch Marhátu. O doplnkovom poľnohospodárstve svedčia brázdy na mnohých miestach v okolí. Obyvatelia sa pochovávali pri rotunde, kde bolo odkrytých do 130 väčšinou mužských hrobov. V hroboch sa našli pozoruhodné nálezy zo striebra a bronzu. Na sídlisku sa našli zvyšky príbytkov, dechtové pece, žarnovy a výrobky zo železa.

Osada svätého Juraja zanikla pred polovicou 13. storočia. Jej obyvatelia sa postupne presunuli do nižších polôh, tvorili súčasť osídlenia Nitrianskej Blatnice v stredoveku. Rotunda sa v rýchlo sa zalesňujúcom prostredí pozvoľna menila na ruiny. I tak však v roku 1530, keď majiteľka tunajších lesov Mária Turzová na pamiatku svojho manžela, ktorý padol roku 1526 v bitke pri Moháči, dala kostolík upraviť, respektíve vztýčiť, boli zo starobylej rotundy zachované steny ešte do výšky 4 – 7 metrov. Kostolík však aj po tejto renovácii začal skoro pustnúť. V roku 1655 ho upravili prakticky do dnešnej barokovej podoby, na západnej strane k nemu pristavali vežu a z južnej takzvanú pustovňu. Bývali v nej pustovníci, pôsobiaci v skutočnosti až do prvej polovice 19. storočia ako školskí bratia v tunajšej škole. Stavba školy na svahu nad kostolíkom sa asi od polovice 19. storočia využívala ako poľovnícka stanica miestneho panstva, potom tu bola horáreň, asanovaná v roku 1962. Od 16. storočia sa stal Jurko s priľahlou lúkou Púšť miestom tradičných jarných pútí v nedeľu po sviatku svätého Juraja. Po roku 1990 táto tradícia opäť zosilnila a z náboženského, kultúrneho a historického hľadiska sa obohatila o poznatok, že kostol svätého Juraja vo svojich základoch patrí k najstarším architektúram na Slovensku a komplex archeologických zistení má veľký význam pre poznanie starších slovenských dejín.

Kaplnka je súčasťou Stojslavovho náučného chodníka začínajúceho v obci Nitrianska Blatnica.