Samuel Roth (prírodovedec)

Samuel Roth, (* 18. december 1851, Vrbov – † 17. november 1889, Levoča), bol slovenský prírodovedec a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie.

Samuel Roth
prírodovedec a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie
Samuel Roth
Narodenie18. december 1851
Vrbov
Úmrtie17. november 1889 (37 rokov)
Levoča
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samuel Roth

 Život

Jeho otec bol Samuel Roth a matka Anna Mária rod. Kleinová. Bol synom maloroľníka. Po dokončení gymnaziálnych štúdií v Kežmarku študoval prírodné vedy na univerzite v Pešti, kde v roku 1874 promoval ako doktor prírodných vied. Vrátil sa na Spiš a v Levoči sa stal profesorom a neskôr riaditeľom levočského gymnázia.

Zaoberal sa geológiou, glaciológiou, limnológiou a speleológiou. Robil geologické výskumy v okolí Dobšinej. Významné sú jeho literárne práce s glaciológie Tatier a popisy 26 jaskýň, ktoré sám preskúmal, zmapoval a prebádal aj z archeologického a paleontologického hľadiska. Roku 1874 v jaskyni Aksamitka spolu s Matyasom Badanyim našiel prvé paleolitické nálezy (kostený hrot a 2 kamenné čepele) na Spiši a v Karpatskej kotline vôbec. Dôkladne preskúmal jaskyňu pri obci Poráč susednú menšiu jaskyňu Chyža, kde našiel kosti medveďa jaskynného (Ursus spelaeus), najmä zuby, stavce, články prstov, úlomky holenných kostí, rebrá i čeľuste. Predpokladal, že jaskyne boli osídlené ľuďmi v období neolitu. Neorientoval sa však len na Spiš. Preskúmal v lete 1879 štyri dávno známe jaskyne v chotároch abovských obcí Veľká Lodina a Ružín. Sprevádzal ho sliezsky prírodovedec Karl Kolbenheyer (1841 – 1901), ktorý tieto jaskyne zameral. Vo Veľkej Ružínskej jaskyni našiel kosti rozličných živočíchov, ale aj kultúrne vrstvy s črepmi keramiky. Publikované výskumy napadol významný maďarský geológ Lajos Lóczy (1849 – 1917). Uhorská geologická spoločnosť po návšteve vyslaných odborníkov vyvrátila Rothove tvrdenia, ale neskoršie výskumy ich potvrdili.

V roku 1880 Uhorský karpatský spolok ho poveril preskúmať Lipovskú jaskyňu v pohorí Branisko a Ľadovú jaskyňu v Dreveníku pri Spišskom Podhradí. Skúmal priepasť Jatky na Geravách pri Hrabušiciach a iné jaskyne v oblasti Tatier a Pienin. V Belianskych Tatrách to boli Alabastrová jaskyňa, Ľadový sklep, Muránska jaskyňa a Zbojnícka jaskyňa. Robil v nich vykopávky a mnohé iné vedecké merania. Nesúhlasil s archeológom Ferencom Pulszkym (1814 – 1897), ktorý tvrdil, že jaskyne boli osídlené až v neolite. Zastával názor, že to bolo už v paleolite. Neskoršie výskumy mu dali za pravdu.[1]

Od roku 1884 bol úradujúcim podpredsedom Uhorského karpatského spolku. [2]

Referencie

 Externé odkazy