Tomyris
Tomyris (starogrécky: Τομυρις, romanizované: Tomuris; latinsky: Tomyris[1][2]), nazývaná aj Thomyris, Tomris alebo Tomiride, je iránska vládkyňa známa len vďaka gréckemu historikovi Hérodotovi. Podľa neho vládla Massagetom, iránskemu skýtskemu národu Saka v Strednej Ázii.[3] Tomyris sa so svojimi vojskami ubránila pred útokom Kýra Veľkého zo Staroperzskej ríše a v roku 530 pred Kr. ho porazila a zabila. Jeho odťatú hlavu dala vložiť do vreca alebo misky naplnenej krvou a povedala jej: „Tu máš: napi sa krvi!“ Nespomína sa v ďalších raných prameňoch, ktoré sa vzťahujú na toto obdobie, ani v dielach Ktésia.
Tomyris | |
Kráľovná Massagetov | |
![]() | |
Narodenie | neznáme |
---|---|
Úmrtie | cca 520 pred Kr. |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/ea/Tomyris_and_the_Head_of_Cyrus_MET_DP238532_%28cropped%29.jpg/220px-Tomyris_and_the_Head_of_Cyrus_MET_DP238532_%28cropped%29.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c5/Queen_Tomyris_learns_that_her_son_Spargapises_has_been_taken_alive_by_Cyrus%2C_by_Jan_Moy_%281535-1550%29.jpg/220px-Queen_Tomyris_learns_that_her_son_Spargapises_has_been_taken_alive_by_Cyrus%2C_by_Jan_Moy_%281535-1550%29.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/ad/Head_of_Cyrus_Brought_to_Queen_Tomyris%2C_Peter_Paul_Rubens.jpg/220px-Head_of_Cyrus_Brought_to_Queen_Tomyris%2C_Peter_Paul_Rubens.jpg)
Tomyris sa v renesancii stala populárnou témou európskeho umenia a literatúry. V umení bola zvyčajne zobrazovaná ako prijíma Kýrovu hlavu alebo ako ju vkladá do nádoby naplnenej krvou. Takto sa stala súčasťou skupiny Moc žien, stredovekého a renesančného umeleckého a literárneho topa, zobrazujúceho „hrdinských alebo múdrych mužov ovládaných alebo porazených ženami“.
Meno
Meno Tomyris je latinskou podobou starogréckeho mena Tomuris (Τομυρις), ktorý je helenizáciou sakavského názvu *Taumuriyaʰ, s významom „z rodiny“, odvodeného z príbuzného avestského slova taoxman a staroperzského slova taumā (𐎫𐎢𐎶𐎠), ktoré znamená „semeno“, „zárodok“ a „príbuzenstvo“[1][2].
História
Pozadie
Tomyris bola ovdovenou manželkou kráľa Massagetov, ktorého po jeho smrti vystriedala na poste kráľovnej kmeňa[4].
Vojna s Perziou
Keď zakladateľ Staroperzskej ríše Kýros II. požiadal Tomyris o ruku s úmyslom získať jej kráľovstvo prostredníctvom manželstva, Tomyris pochopila Kýrove ciele a jeho návrh odmietla. Na radu lýdskeho kráľa Kréza Kýros reagoval na odmietnutie rozhodnutím napadnúť Massagetov.[3][5][4]
Keď Kýros začal stavať most na rieke Araxes s úmyslom zaútočiť na Massagetov, Tomyris mu poradila, aby sa uspokojil s vládou vo vlastnom kráľovstve a nechal ju vládnuť jej kráľovstvu. Kýrov počiatočný útok Massagetovia prekazili, po čom im Kýros usporiadal v stanoch svojho tábora honosnú hostinu s veľkým množstvom vína a stiahol sa.[6][7][4]
Smrť Spargapisa
Massagetov viedol syn Tomyris a veliteľ ich vojska Spargapises, ktorý, ako všetci stepní kočovníci doby železnej, používal ako omamné látky predovšetkým kumys a konope a preto nebol zvyknutý piť víno. Opil sa a Kýros ich tak ľahko porazil a pobil, čím zničil tretinu massagetského vojska. Spargapises bol Kýrom zajatý a keď vytriezvel a pochopil svoju situáciu, požiadal Kýra, aby ho oslobodil. Keď Kýros jeho prosbám vyhovel, zabil sa.[6][7][4]
Keď sa Tomyris dozvedela o Spargapisovej smrti, poslala Kýrovi nahnevaný odkaz, v ktorom víno, ktoré spôsobilo zničenie jej armády a syna, označila za drogu, ktorú konzumujú šialenci, a žiadala ho, aby opustil krajinu, inak mu s prísahou na Slnko „vyleje viac krvi, než dokáže vypiť“.[6][4]
Smrť Kýra
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/08/Stourhead_Death_of_Cyrus_dish_January2024_NT_CCBYSA_open.jpg/220px-Stourhead_Death_of_Cyrus_dish_January2024_NT_CCBYSA_open.jpg)
Tomyris sama viedla Massagetskú armádu do vojny a počas ďalšej bitky, v ktorej Massagetčania čelili Kýrovým silám, Tomyris Peržanov porazila a zničila väčšinu ich armády. Samotný Kýros bol v bitke zabitý a Tomyris našla jeho mŕtvolu, odťala mu hlavu a vložila ju do vreca naplneného krvou, pričom Kýrovi povedala: „Napi sa krvi!“[3][6][5][8]
Následky
Podľa inej verzie Kýrovej smrti, ktorú zaznamenal Ktésiás, Kýros zomrel v boji proti Derbikom, ktorí boli buď totožní s Massagetmi, alebo boli Massagetským subkmeňom. Podľa tejto verzie ho Derbikovia a ich indickí spojenci smrteľne zranili. Potom Kýrov spojenec, kráľ Amyrgov Amorges, zasiahol vlastným vojskom a pomohol perzským vojakom poraziť Derbikov, po čom Kýros prežil tri dni, počas ktorých zorganizoval svoju ríšu a vymenoval Spitacea, syna Sisamasovho, za satrapu nad Derbikmi, a napokon zomrel.[1][9][10][11]
Po vojne s Kýrom sa o Tomyris vie len málo. Okolo roku 520 pred Kr. a možno aj skôr vládol jej kmeňu kráľ menom Skunxa, ktorý sa vzbúril proti Perzskej ríši, až kým jeden z Kýrových nástupcov, achajmenovský kráľ Dárius I., nevykonal v rokoch 520 až 518 pred Kr. proti Sakom výpravu, počas ktorej si podmanil Massagetov, zajal Skunxu a nahradil ho vládcom, ktorý bol verný Peržanom.[11][12]
Dedičstvo
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/51/Preti%2C_Mattia_-_Queen_Tomyris_Receiving_the_Head_of_Cyrus%2C_King_of_Persia_-_1670-72.jpg/220px-Preti%2C_Mattia_-_Queen_Tomyris_Receiving_the_Head_of_Cyrus%2C_King_of_Persia_-_1670-72.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c9/Queen_Tomyris_and_the_head_of_Cyrus_the_Great.jpg/220px-Queen_Tomyris_and_the_head_of_Cyrus_the_Great.jpg)
História Tomyris sa stala súčasťou tradície západného umenia; Rubens,[13] Allegrini,[14] Luca Ferrari,[15] Mattia Preti, Gustave Moreau a sochár Severo Calzetta da Ravenna[16] patria medzi mnohých umelcov, ktorí zobrazovali udalosti zo života Tomyris a jej porážku Kýra a jeho vojsk. Eustache Deschamps pridal Tomyris do svojej poézie ako jednu z deviatich hodnostárok koncom 14. storočia.
V Shakespearovej najmladšej hre Kráľ Henrich VI. (I. časť) grófka z Auvergne pri čakaní na príchod lorda Talbota spomína Tomyris (II. dejstvo, III. časť).[17] Shakespearova zmienka o Tomyris ako o „kráľovnej Skýtov“ na miesto zvyčajného gréckeho označenia „kráľovná Massagetov“ poukazuje na dva možné pravdepodobné zdroje: Marcus Junianus Justinus alebo Trogus Pompeius.[18]
V roku 1707 bola v Londýne prvýkrát uvedená opera Thomyris, Queen of Scythia (Tomyris, Kráľovná Skýtov).[19][20]
Názov „Tomyris“ sa ujal aj v zoologickej taxonómii, a to pre skupinu druhov stredoamerických motýľov Tomyris a rod motýľov Tamyris.[21]
590 Tomyris je názov jednej z menších planét.
Súčasný Kazachstan prijal Tomyris za svoju národnú hrdinku a vydáva mince na jej počesť.
V populárnej kultúre
- Toʻmarisning Koʻzlari (Oči Tomyris) je kniha básní a poviedok uzbeckého autora Xuršida Davrona z roku 1984.
- Toʻmarisning Aytgani (Tomyrisine výroky) je básnická zbierka uzbeckej poetky Halimy Xudoyberdiyevy z roku 1996.
- Kazašské filmové štúdio Kazakhfilm uviedlo koncom roka 2019 film Tomyris (Toмирис). Jej hlavnú postavu stvárnila Almira Tursyn.[22][23]
- Tomyris vedie skýtsku civilizáciu v 4X videohre Civilization VI z roku 2016, ktorú vyvinula spoločnosť Firaxis Games.[24][25]
- Žensky orientovaná heavymetalová skupina A Sound of Thunder z Washingtonu D.C. na svojom šiestom radovom albume It Was Metal vydanom v roku 2018 uvádza pieseň s názvom „Tomyris“, ktorá je založená na tejto historickej postave.[26]
Referencie
Zdroje
- Dandamayev, M. A. (1994). "Media and Achaemenid Iran". In Dani, Ahmad Hasan; Harmatta, János; Puri, Baij Nath; Etemadi, G. F.; Bosworth, Clifford Edmund (eds.). The Development of Sedentary and Nomadic Civilizations: 700 B.C. to A.D. 250. History of Civilizations of Central Asia. Vol. 2. Paris, France: UNESCO. pp. 35–64. ISBN 978-9-231-02846-5.
- Francfort, Henri-Paul (1988). "Central Asia and Eastern Iran". In Boardman, John; Hammond, N. G. L.; Lewis, D. M.; Ostwald, M. (eds.). The Cambridge Ancient History. Vol. 4. Cambridge, United Kingdom: Cambridge University Press. ISBN 978-0-521-22804-6.
- Mayor, Adrienne (2014). The Amazons: Lives and Legends of Warrior Women across the Ancient World. Princeton, United States: Princeton University Press. pp. 143–144. ISBN 978-0-691-14720-8.
- Mayor, Adrienne (2017). "AMAZONS IN THE IRANIAN WORLD". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022.
- Rollinger, Robert (2003). "HERODOTUS iv. CYRUS ACCORDING TO HERODOTUS". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2022.
- Schmitt, Rüdiger (2018). "MASSAGETAE". Encyclopædia Iranica. Retrieved 20 July 2011.