Travis Roy
Travis Matthew Roy (* 17. apríl 1975, Yarmouth, Maine, USA – † 29. október 2020, Burlington, Vermont, USA) bol americký hokejista, spisovateľ a filantrop. Vo svojom debutovom zápase za Bostonskú univerzitu už po jedenástich sekundách strávených na ľade vrazil hlavou do mantinelu, pričom si nešťastne zlomil štvrtý a piaty krčný stavec.[1] Po náraze zostal od krku nižšie ochrnutý. V roku 1996 založil nadáciu zameranú na pomoc ľuďom s poranením miechy, mnoho finančných prostriedkov zároveň putuje aj na výskum zranení miechy. K máju 2021 nadácia vyzbierala vyše 4,5 milióna amerických dolárov.[2]
Travis Roy | |
 | |
| Štátna príslušnosť |  USA |
| Narodenie | 17. apríl 1975, Yarmouth, Maine, USA |
| Úmrtie | 29. október 2020 (45 rokov), Burlington, Vermont, USA |
| Pozícia | útočník |
| Výška a váha | 180 cm, 76 kg |
| Aktívna činnosť | 1995 – 1995 |
Hokejová kariéra a zranenie
Roy začínal s hokejom v rodnom Maine, neskôr sa presťahoval do štátu Massachusetts, aby sa mohol v športe ďalej rozvíjať, kde patril medzi najsľubnejšie juniorské talenty v okolí Bostonu a viacero univerzít mu ponúkalo štipendium.[3] Napokon si zvolil Bostonskú univerzitu, ktorá bola naprieč Spojenými štátmi známa svojím úspešným hokejovým programom. Na univerzitu nastúpil v sezóne 1995-96, rok predtým jej hokejový tím získal celoštátny titul.[4] V mužstve mu boli spoluhráčmi aj budúce hviezdy NHL ako Mike Grier, Jay Pandolfo alebo Chris Drury.
Roy bol jedným z mála prvákov v tíme, ktorí boli zaradení na aktívnu súpisku už pri otváracom stretnutí sezóny. Premiéru v najprestížnejšej univerzitnej lige si odkrútil proti Univerzite Severná Dakota. Roy sa prvý a posledný krát dostal na ľad v tretej minúte zápasu. Puk bol vystrelený za bránku Univerzity Severná Dakota, kde sa za ním náhlil spoločne s jedným so súperových obrancov. Roy vo vysokej rýchlosti stratil stabilitu a vrazil hlavou do mantinelu.[5]
Po náraze zostal do konca života odkázaný na invalidný vozík, bol tetraplegikom, no neskôr opätovne získal do istej miery cit v pravej ruke. Po náročnej rekonvalescencii sa vrátil na univerzitu, kde v roku 2000 úspešne dokončil štúdium.
Život po zranení
V roku 1998 v spolupráci so športovým novinárom E.M. Swiftom napísal svoju autobiografiu, ktorú pomenoval Eleven Seconds (Jedenásť sekúnd); presne toľko sekúnd stihol odohrať v NCAA. Kniha pojednáva o jeho živote pred a po zranení. Neskôr sa Roy natrvalo presťahoval do Bostonu, pretože metropola mu umožňovala o niečo samostatnejší život, ako rodné mestečko.
Roy nosil na drese číslo 24, ktoré bolo na jeho počesť vyvesené pod strop arény jeho alma mater a žiaden iný hokejista ho už v tomto tíme nikdy neoblečie. Stal sa prvým hráčom vo vyše storočnej histórii mančaftu, ktorý sa tejto pocty dočkal.
V roku 2001 vybojoval Chris Drury ako hráč Colorado Avalanche Stanleyho pohár, ktorý v rámci osláv priniesol do Bostonu, kde ho prišiel ukázať bývalému spolužiakovi a spoluhráčovi Travisovi Royovi. Chris Drury sa nachádzal v čase nešťastného incidentu priamo na ľade, len kúsok od Roya.
Travis Matthew Roy zomrel 29. októbra 2020 z dôvodu komplikácii po absolvovanej operácii.[6]