Universitas Istropolitana

	Universitas Istropolitana
	Academia Istropolitana
	univerzita
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′33″S 17°06′23″V / 48,1425°S 17,1064°V
Pre verejnosť	Obmedzený, akademická pôda
Najľahší výstup	z Ventúrskej ulice
	Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- názov	Academia Istropolitana
ÚZPF
- číslo	49/1-5
- dátum zápisu	23. 10. 1963
	Poloha v rámci Bratislavy
	Poloha v rámci Starého Mesta
	Wikimedia Commons: Universitas Istropolitana
	Webová stránka: http://www.acadistr.sk/
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

17°06′23″V / 48,1425°S 17,1064°V

Universitas Istropolitana^[3] (Iné názvy: Universitas Histropolitana,^[4]^[5]^[6] Universitas Histropolensis,^[4] Universitas Posoniensis,^[4]^[5]^[6] od 16. storočia aj Academia Istropolitana^[6]) (1465/1467 – cca 1491) v Bratislave bola najstaršou univerzitou založenou na území Slovenska.

Dejiny

Založením University Istropolitany Matejom Korvínom v roku 1465 sa začali písať dejiny vysokého školstva na území dnešného Slovenska. V tomto roku na žiadosť Mateja Korvína pápež Pavol II. poveril Jána Vitéza zo Sredny, arcibiskupa ostrihomského, a Jána z Čazmy (Jána Pannónia), pécskeho biskupa, založením univerzity v Uhorsku (v tom čase jedinej, hoci nie prvej). Roku 1467 zomrel bohatý bratislavský mešťan Gmaitl a jeho domy aj s príslušenstvom pripadli kráľovi. Matej Korvín sa rozhodol, že ich použije ako univerzitné budovy a umiestnil univerzitu do Bratislavy.

O dva roky neskôr začala svoju činnosť štyrmi fakultami: teologickou, právnickou, lekárskou a umeleckou (filozofickou). Škola bola zriadená podľa štatútov bolonskej univerzity a vládla na nej humanistická a protischolastická atmosféra, dôraz sa kládol na prírodné vedy, matematiku, astronómiu a medicínu. Do roku 1472 ju viedli Ján Vitéz ako kancelár univerzity a tiež bratislavský prepošt Juraj von Schönberg.

Učitelia najprv prišli z Viedenskej univerzity, neskôr z Talianska a Poľska (z Krakova). Od roku 1467 do 1471 na univerzite pôsobil známy nemecký matematik, astrológ a astronóm Johannes Müller von Königsberg (Regiomontanus). Ďalej tu napríklad pôsobili Poliaci Martin z Olkusza a magister Peter, Nemci Mikuláš Schricker, Erazmus z Rezna, z územia dnešného Slovenska pochádzali Vavrinec Koch z Krompách a Martin zo Štiavnice. Prednášal tu tiež vzdelaný kanonik Ján Han z Weytry. Profesori používali knihy z bohatej a vzácnej knižnice bratislavskej kapituly, na čo získal súhlas Juraj von Schönberg.

Roku 1472 Jána Vitéza uväznili, pretože spolu s Jánom z Čazmy 1471 – 1472 zorganizovali sprisahanie, pri ktorom mal poľský kráľ Kazimír IV. získať uhorský trón. Viacerí učitelia nato opustili univerzitu.

Po dobytí Viedne Matejom Korvínom (1485) a smrti Juraja von Schönberg (1486) nastal postupný úpadok univerzity. Pracovať prestala niekedy v období 1488 – 1490. Definitívne skončila po smrti Mateja Korvína, ktorý univerzitu financoval.

Dnes je budova sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a patrí medzi sedem Národných kultúrnych pamiatok (NKP) v Bratislave, vyhlásených pred rokom 2002.

Po univerzite je pomenovaná planétka (11614) Istropolitana.

Referencie

Literatúra

kolektív autorov: Učebné texty pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave I. – Dejiny Bratislavy, Vydavateľ: Bratislavská informačná služba, Bratislava 2001