Veľká čínska nížina

Veľká čínska nížina (zjednodušená čínš.: 华北平原; tradičná čínš.: 華北平原; pinyin: Huáběi Píngyuán) je veľká aluviálna rovina nachádzajúca sa v severovýchodnej Číne, pričom pod ňu spadajú planiny Žltej rieky (pinyin: Huáng Hé), a riek Huai He a Hai He. Jej východnú hranicu tvoria Pochajský záliv a Žlté more. Na západnej, severnej a južnej strane ležia pohoria Tchaj-chang, Jan-šan a Ta-pie-šan.^[1][2]

Veľká čínska nížina

V nížine sa nachádza hlavné mesto Peking, rovnako ako aj mesto Tchien-ťin; provincie Che-pej, Šan-tung, Che-nan, a časť provincií An-chuej a Ťiang-su. Celková rozloha je približne 320 000 km². Hoci táto oblasť tvorí len 3,3% celkovej rozlohy Číny, je najdôležitejším regiónom z hľadiska politiky, hospodárstva a kultúry. Jej populácia predstavuje 35% z celkovej populácie krajiny.^[2]

Veľká čínska nížina je hlavnou poľnohospodárskou oblasťou Číny. Orná pôda tvorí rozlohu okolo 180 000 km².^[2] Pestuje sa tu pšenica, kukurica, cirok, proso, arašidy, sezam, bavlna a rôzne druhy zeleniny. Je to hlavná oblasť produkcie ciroku, prosa, kukurice a bavlny v Číne. Vo východnej časti roviny sa nachádza ropné pole Šeng-li v provincii Šan-tung, ktoré slúži ako dôležitá ropná základňa.

Dopady klimatických zmien na poľnohospodárstvo VČN

VČN je hlavnou potravinovou obilninovou základňou v Číne, pričom produkcia pšenice predstavuje v tomto regióne 71% produkcie pšenice v celej krajine. Keďže VČN zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti Číny, zmeny v klíme majú zásadný význam. VČN čelí výzvam z hľadiska ekologickej a sociálno-ekonomickej udržateľnosti (napr. nedostatok vody, znečistenie životného prostredia a nízke zisky z rastlinnej výroby). ^[3]

Rastúce teploty spôsobené klimatickými zmenami zvyšujú tepelnú záťaž ako v už horúcich tak vlhkých oblastiach. Na VČN sa nachádzajú rozsiahle zavlažovacie systémy, ktoré k zvýšenej vlhkosti vzduchu ešte viac prispievajú. Bez agresívnych opatrení v oblasti klímy by najťažšie vlny horúčav mohli viesť k hromadnej úmrtnosti poľnohospodárskych robotníkov pracujúcich na vonkajších pôdach. V prípade najextrémnejšieho scenára by oteplenie spôsobené klimatickými zmenami dosiahnuté do roku 2100 stačilo na to, aby sa takéto vlny horúčav vyskytli na VČN približne raz za desaťročie.^[4]