Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)

Nachádza sa v centrálnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské kopy.^[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližším sídlom je juhozápadne situované Podbanské, juhovýchodne sa nachádza Štrbské Pleso, Tatranská Štrba a Štrba, južne Východná a Važec, severovýchodne Tatranská Javorina a severne mesto Zakopané.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina.^[4]

Veľká kopa je výrazný uzlový bod, ležiaci takmer v polovici hrebeňa Kôp. V hlavnom hrebeni ho na JZ oddeľuje Turkovo sedlo od Zadného Holého vrchu (1 979 m n. m.) a na SV Vyšné Garajovo sedlo od Veľkej Garajovej kopy (1 969 m n. m.). Vo Veľkej kope sa rozvetvuje až päť hrebeňov; mimo hlavného vybieha západným smerom rázsocha k Brdárovmu priechodu, severozápadne k Veľkej Licierovej Magure (1 995 m n. m.) a juhovýchodne spadá rebro zvané Kudlatý hrebienok.^[6] Na sever a západ spadajú svahy a údolia do Tichej doliny. V tejto časti dominuje Špania dolina, ktorou voda zo západných svahov odteká potokom Špania voda do Tichého potoka. Zo severných svahov vodu do Tichého potoka odvádza Temná Tichá. Juhovýchodne voda putuje Garajovou dolinou tečúcim Garajovým potokom do Kôprovského potoka v mohutnej Kôprovej doline, kde ústí aj Turkovou dolinou vedúci Turkov potok. Celá oblasť je tak odvodňovaná riekou Belá do Váhu.^[2]

Západným smerom sa nachádza Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Veľká Brdárová grapa (1 859 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.), severným Malolučniak (2 104 m n. m.), Veľká Licierova Magura (1 995 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.) a Beskyd (2 012 m n. m.), východne Svinica (2 301 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Hladký štít (2 065 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a južným Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Vyšná Priehyba (1 982 m n. m.), Všiváky (1 811 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Zadný Holý vrch (1 979 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Za SNP sa v rozložitom masíve Veľkej kopy zdržiavali partizáni a v horách sa odohrali aj boje s Nemcami. Nedávno boli svahy Liptovských kôp svedkom stretov ochranárov so zástancami ťažby dreva a postrekov proti podkôrnemu hmyzu v rezervácii.

Vrch spomína už Matej Bel pod názvom „Kôprová Veľká.“ V zime býva značne lavinózna.

Turisticky neprístupný skalnato-hôľnatý vrchol^[7] poskytuje kruhový rozhľad. Vzhľadom na polohu a nadmorskú výšku sú z Veľkej kopy viditeľné blízke doliny a okolité vrchy Vysokých a Západných Tatier a časť Nízkych Tatier.^[8]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany a Tatranského národného parku, preto vstup do tejto časti Tatier je zakázaný.^[4]

V oblasti nie sú horolezecké terény, preto sa uvádzajú len zimné, obvykle lyžiarske výstupy.

• 1912 J. Grabowski a päť druhov, hrebeňom od Závor na Veľkú Kopu.
• 1914 L. Leszko, W. Majewski a W. Skibniewski, úplný prechod od Závor na Podbanské.
• 1921 E. Michalewska, M. Świerz a päť druhov, cez Vyšný Licierov závrat.

• 
  Veľká kopa, vľavo Kriváň.
• 
  Vľavo Veľká kopa, vpravo sedlo Závory, vzadu Červené vrchy.
• 
  Liptovské kopy v prostrednom pláne.

• A. Puškáš, Vysoké Tatry horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.