Veľký Rozsutec

Rázovitý vrch sa nachádza na severnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Krivánska Fatra a jej atraktívnej časti Rozsutce.^[5] Vrch leží v Žilinskom kraji, na rozhraní okresov Žilina a Dolný Kubín a zasahuje na katastrálne územia obcí Terchová a Párnica^[6], okrajovo severným úbočím aj Zázrivá. Najbližší vrchol v hlavnom hrebeni je južne ležiaci Stoh (1 607 m n. m.), západným susedom sú Boboty (1 085 m n. m.), severným Malý Rozsutec (1 343 m n. m.) a juhovýchodným Osnica (1 363 m n. m.).^[2]

Veľký Rozsutec je výrazná skalnato-lúčnatá dominanta severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej časti Malej Fatry. Vďaka polohe, nadmorskej výške a skalnatému vrcholu je vrch výborný vyhliadkový bod. Len nepatrne nižší Stoh je oddelený výrazným sedlom Medziholie, severne susediaci Malý Rozsutec oddeľuje sedlo Medzirozsutce. Západnú časť masívu odvodňuje Stohový potok a jeho prítoky do Varínky a Váhu, východné potok Biela cez Zázrivku do Oravy.^[2]

Veľký Rozsutec sa stal symbolom pohoria a nachádza sa v logu Národného parku Malá Fatra. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu sa nachádza zlato, rovnako živá bola legenda o ukrytom Jánošíkovom poklade.^[7] V sedle Medziholie bola v minulosti horská chata pod Rozsutcom, v ktorej blízkosti sa nachádzal lyžiarsky vlek. 17. januára 1985 však na následky technickej poruchy vyhorela. Nová chata nebola postavená a dnes na tomto mieste vidno ostatky základov.^[8]

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 609,78 m n. m.^[1], čím bola upresnená dovtedy uvádzaná hodnota 1 609,7 m n. m.^[9]

Geológia

Je to charakteristický rozorvaný skalnatý vrch v severnej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Malej Fatry. Typický dolomitový reliéf pozostáva z najrozmanitejších skalných foriem. Na jeho úpätí vznikajú sutinové kužele. Rozsutec svojou formou a výškou dominuje celému okoliu, najmä jeho 160 metrov vysoká západná stena. Vrch vznikol nasunutím chočského príkrovu na mäkšie vrstvy krížňanského príkrovu. Eróziou vznikol dnešný vrchol a skalné mestá v jeho okolí, ktoré sú najväčšie svojho druhu na Slovensku^[3].

Výhľady

Poloha výrazného vrchu na severovýchodnom okraji Krivánskej Fatry a jeho značná nadmorská výška ho predurčujú za obľúbený cieľ turistov. Ponúka ďaleký rozhľad na všetky smery, okrem juhozápadu, kde dominuje hlavný hrebeň s vyššími malofatranskými vrchmi. Mimo susedných pohorí je pri vhodných podmienkach pozorovateľný Vtáčnik, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Tatry, Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské i Chočské vrchy či Javorníky, Súľovské vrchy a Kysuckú vrchovinu. Lúčanská Fatra je celá v zákryte a nie je tak viditeľná.^[10]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rozsutec (národná prírodná rezervácia)

Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, veľkú časť masívu zaberá NPR Rozsutec.^[2] Lokalita vyniká svojráznosťou a bohatstvom rastlinnej pokrývky a patrí k najbohatším botanickým lokalitám na Slovensku. Veľký Rozsutec sa do povedomia dostal v roku 1862, keď o ňom vo viedenskom časopise publikoval článok MUDr. Karol Brančík. Vyskytujú sa tu viaceré slovenské endemity.

Je výborným vyhliadkovým bodom so širokým kruhovým výhľadom. Susedí s vrchmi Malý Rozsutec (1 343,4 m n. m.) a Stoh (1 606,6 m n. m.), s ktorými ho spája hlavná hrebeňovka. Červeno značkovaný turistický chodník v úseku Medziholie – Veľký Rozsutec – Medzirozsutce je však z dôvodu ochrany prírody sezónne uzavretý v období od 1. marca do 15. júna^[11].

Prístup

• po červenej značke hlavným hrebeňom:
  • zo sedla Medziholie, kde sa križuje viacero značených trás
  • zo Zázrivej cez sedlo Medzirozsutce
• po značke zo Štefanovej cez sedlo Medziholie
• po značke:
  • z Párnice cez sedlo Medziholie
  • z Terchovej cez Jánošíkove diery a sedlo Medzirozsutce^[2]

• 
  Pohľad na vrch z Grúňa
• 
  Turistický chodník na vrchole
• 
  Výstup na vrchol zo sedla Medziholie
• 
  Vrchol v zime, v pozadí Stoh
• 
  Veľký Rozsutec Malá Fatra