Veverica obyčajná
Veverica obyčajná[2][3] (iné názvy: veverica stromová[4], veverica hrdzavá[5], nepresne: veverička obyčajná[6]; lat. Sciurus vulgaris), je cicavec z čeľade vevericovité. Obýva celú Palearktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 73,1 % územia, chýba len v bezlesných oblastiach a v mäkkých lužných lesoch. Je dobre prispôsobená životu na stromoch.
| Veverica obyčajná | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Sciurus vulgaris Linnaeus, 1758 | |
| Synonymá | |
| veverica stromová | |
 Mapa rozšírenia | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Veverica obyčajná dosahuje dĺžku tela 20 – 27 cm a dĺžku chvosta má 18 cm a hmotnosťou 210 – 410 gramov.[3] Chrbát má červenohnedý, sivočervený (najmä na nížine, hnedý až čierny (vo vyšších polohách), brucho biele, huňatý chvost.[3] V zime majú sivý nádych a ušnice s výraznejšími štetinkami.[3] Aktívna je najmä cez deň. Žije na stromoch, veľmi dobre sa šplhá a skáče. Pohybuje sa veľmi šikovne aj po tých najvyšších konároch. Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost. Rýchlo sa šplhá ale rýchlo sa pohybuje aj po zemi.
Rozšírenie na Slovensku
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 315 (73,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 59, 13,7 %) v nadmorských výškach 110 (Číčov) – 1 700 m n. m. (vo Vysokých Tatrách).[2]
Biotop
Veverica obyčajná žije v lesoch rôzneho druhu. Vyhýba sa len mäkkému lužnému lesu. Podmienkou je, aby mala k dispozícii stromy vo veku, kedy už plodia. Okrem lesov obýva parky, cintoríny, záhrady a stromoradia so starými stromami.[2]
Správanie
Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda. V zime nehibernuje.[3] Počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde a sú málo aktívne. V čase rozmnožovania, od februára do septembra[2], vykazujú najväčšiu aktivitu.[3] Ročne máva 1 – 2[3] vrhy s 3 – 5[3] (8)[2] holými, slepými mláďatami. Gravidita trvá 35 – 42 dní.[2][3] Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom približne 6 týždňov[7], osamostatňujú sa v 8. týždni, ako ročné pohlavne dospievajú a žijú priemerne 5 – 6 rokov.[2][3]. Schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje. Pomocou dlhých ostrých pazúrov sa dokáže dokonale šplhať po kmeňoch stromov. Kvôli jej malej hmotnosti dokáže liezť aj na vysoké, tenké vetvičky.
Potrava
Zbiera semená, púčiky, kôru a lyko ihličnatých a listnatých stromov, bobule, huby, machy, lišajníky. Konzumuje aj živočíšnu potravu, hmyz, húsenice, článkonožce, vajcia (škrupiny z vajec kvôli vápniku).[2] V čase dostatku potravy si robí zásoby semien aj iných plodov v dutinách stromov.[3]
Galéria
Hrdzavá forma
Tmavá forma
Stavia si guľaté hniezda na stromoch
Mláďa
Mláďa vo veku niekoľkých týždňov
Mláďa pri vchode do stromovej dutiny, vyzýva ostatné do hry
Kosti veverice
Typické pobytové znaky – zvyšky po konzumácii
Stopy v snehu
.jpg)
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veverica obyčajná
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veverica obyčajná
Zdroj
- Sciurus vulgaris. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 19. 10. 2011.
 | Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |