11°21′V / 44,500°S 11,350°V / 44.500; 11.350
Bologna (slovensky Boloňa, prídavné meno znie bolonský; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.[2]
Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.
V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta[5].
Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest[6].
Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.
Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.
V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.
2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.
Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).
Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.
Počet obyvateľov
Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu[9][10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Francesco Petrarca[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.
Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.
Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.
Panoramatická fotografia mesta Bologna
- Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
- Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), maliar a grafik
- Domenichino (* 1581 - † 1641), maliar
- Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
- Farinelli (* 1705 - † 1782), operný spevák, kastrát-soprán
- Laura Bassiová (* 1711 - † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete
- Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
- Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny
- Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér
- Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca
- Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista
- Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník
- Simone Bolelli (* 1985), tenista
- Coventry, Veľká Británia, 1984
- Charkov, Ukrajina, 1966
- La Plata, Argentína, 1988
- Lipsko, Nemecko, 1962
- Portland Oregon, USA, 2003
- Praha, Česko
- Saint-Louis, Senegal, 1991
| - San Carlos, Nikaragua, 1988
- Solún, Grécko, 1981
- St. Louis, Missouri, USA, 1987
- Toulouse, Francúzsko, 1981
- Tuzla, Bosna a Hercegovina, 1994
- Valencia, Španielsko, 1976
- Záhreb, Chorvátsko, 1963
|
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bologna
|
---|
- Anzola dell'Emilia
- Argelato
- Baricella
- Bazzano
- Bentivoglio
- Bologna
- Borgo Tossignano
- Budrio
- Calderara di Reno
- Camugnano
- Casalecchio di Reno
- Casalfiumanese
- Castel Guelfo di Bologna
- Castel Maggiore
- Castel San Pietro Terme
- Castel d'Aiano
- Castel del Rio
- Castel di Casio
- Castello d'Argile
- Castello di Serravalle
- Castenaso
- Castiglione dei Pepoli
- Crespellano
- Crevalcore
- Dozza
- Fontanelice
- Gaggio Montano
- Galliera
- Granaglione
- Granarolo dell'Emilia
- Grizzana Morandi
- Imola
- Lizzano in Belvedere
- Loiano
- Malalbergo
- Marzabotto
- Medicina
- Minerbio
- Molinella
- Monghidoro
- Monte San Pietro
- Monterenzio
- Monteveglio
- Monzuno
- Mordano
- Ozzano dell'Emilia
- Pianoro
- Pieve di Cento
- Porretta Terme
- Sala Bolognese
- San Benedetto Val di Sambro
- San Giorgio di Piano
- San Giovanni in Persiceto
- San Lazzaro di Savena
- San Pietro in Casale
- Sant'Agata Bolognese
- Sasso Marconi
- Savigno
- Vergato
- Zola Predosa
|